Foto: TASR

Foto: SITA

Nežiaduci účinok: smrť

Keby liek liečil, trh by skolaboval, tvrdí John Virapen

Eva Zelenayová

V minulom roku vydal zakladateľ detského kardiocentra v Prahe-Motole Milan Šamánek knižku s názvom Víno na zdravie.

Tvrdí v nej, že čím viac sa zaoberá štúdiom rizikových faktorov aterosklerózy, tým viac je presvedčený o prospešnosti alkoholu, a najmä vína na ľudské zdravie.

Pravda alebo marketing?
Podobný názor má aj popredný český kardiochirurg Jan Pirk. Pred rokmi potvrdil prospešnosť miernych dávok alkoholu lekár kardiologického oddelenia internej kliniky vojenskej nemocnice v Střešoviciach Ivan Jeřábek. Podľa neho výskumy na niekoľkých tisícoch pacientov a zdravých ľuďoch zistili, že pravidelné užívanie alkoholu znižuje kon­centráciu „zlého" cholesterolu a mierne zvyšuje koncentráciu HDL cholesterolu, ktorý má prospešný efekt a nepriamo ochraňuje cievnu stenu.

Zdalo by sa, že slovenskí lekári zaostávajú. Nie je to však pravda. V polovici osemdesiatych rokov minulého storočia sa problematikou zdravia a výživy zaoberal Výskumný ústav výživy ľudu v Bratislave. Lekári tohto výskumného ústavu už pred dvadsiatimi piatimi rokmi tvrdili, že jedinou potravinou vhodnou proti ateroskleróze je alkohol, odbúravajúci usadeniny z cievnych stien a tým zabezpečujúci ich priechodnosť. V minulosti slovenskí lekári nemohli o svojich výsledkoch v súvislosti s účinkami alkoholu na cievny systém oboznamovať verejnosť, lebo propagácia alkoholu bola trestná. Dnes musia lekári zdôrazňovať, že nejde o marketing pre predajcov vína. Reklama sa totiž nachádza všade a na všetko. Čomu teda veriť a čo je len marketing?

Smrteľné prípady zatajujú
O fungovaní farmaceutického priemyslu nedávno podal svedectvo bývalý riaditeľ švédskeho koncernu Eli Lilly & Company John Virapen v knižke Nežiaduci účinok: smrť. Odkrýva v nej tajomstvá farmaceutických firiem, týkajúce sa prakticky celej svetovej populácie. Od narodenia sú deťom odporúčané aj priamo povinne aplikované rozličné prípravky, ktoré ich majú ochrániť pred chorobami. Autor však tvrdí: „Keby liek liečil, trh by skolaboval." Pre farmaceutický priemysel sú ideálnym odberateľom chronicky chorí pacienti: reumatici, diabetici, alergici... No zameriavajú sa aj na duševné zdravie, ktoré sa veľmi ťažko diagnostikuje. Má byť veselé a živé dieťa liečené ako hyperaktívne? A má byť vôbec liečené?

Vieme, že liek môže prísť na trh až po úspešných klinických skúškach. Verejnosť verí, že lieky sa dodávajú na trh až po ich dôslednom otestovaní. „Komu, kedy a v akej dávke podať aký liek, aký je stav pacienta na začiatku skúšok, ako sa po začatí liečby zmenia jednotlivé parametre atď.," opisuje Virapen v súvislosti s protokolom 27, vypracovaným pre registráciu lieku Prozac. Ide o antidepresívum v USA registrované pod uvedeným názvom a v Nemecku ako Fluctin. Autor uvádza, že „keď sa klinické skúšky, vykonané v súlade s protokolom, skončia, musia sa zverejniť. Ak sa skončia predčasne, výsledky zverejniť netreba". Predčasné skon­čenie však znamená, že nie je známy dlhodobý účinok lieku. To sa pri antidepresíve Prozac ukázalo ako veľmi dôležité. Zaujímavý je aj fakt, že smrteľné prípady počas klinických skúšok samotné firmy zaraďujú medzi obchodné tajomstvo, takže ich nemusia nahlasovať úradným miestam. Virapen na príklade Prozacu tvrdí, že v testovacej sérii zostalo iba 286 pacientov, ktorí sa zúčastnili na štvortýždňových, päťtýždňových alebo šesťtýždňových skúškach až do konca. Čo je to 286 jedincov v porovnaní s obratom vo výške 500 miliónov dolárov? Prozac sa predpisuje v obrovských množstvách a požívajú ho desiatky miliónov ľudí po celom svete.

Základnou zložkou Prozacu alebo Fluctinu je fluoxetín, patriaci do skupiny účinných látok SSRI, ktoré v bunkách mozgu zabraňujú opakovane absorbovať neurotransmiter serotonín (prenášač nervových signálov medzi nervovými bunkami). Narušenie rovnovážnej hladiny serotonínu môže vyvolať depresie, hyperaktivitu a iné neduhy. Nežiaduce účinky pri oboch prípravkoch s fluoxetínom uvádza autor v knižke podľa letáčika v balení americkej lifestylovej drogy Prozac, v Nemecku Fluctin. Autor uvádza, že zoznam nemusí byť konečný, keďže u jedincov, ktorým sa predpisuje fluoxetín, sa neustále vynárajú nové nežiaduce účinky. Ich zoznam je šokujúci. Od bolesti brucha cez alergické reakcie až po agresívne správanie, samovražedné myšlienky a ich uskutočnenie. Vari najsmutnejšie je konštatovanie, že pomocou týchto agresívnych liekov sa nepreukázalo ani jedno vyliečenie z ťažkej depresie. Napriek tomu v roku 2006 vydala Európska agentúra pre liečivá (EMEA) oficiálne odporúčanie, že fluoxetín môžu užívať aj deti!

Prasacia chrípka ako kšeft
Virapen upozorňuje na všeobecne známy fakt: v tlači sa vynorí nové ochorenie, o ktorom nikdy nikto nechyroval, a vzápätí sa objaví aj nový liek presne na toto ochorenie. Tak sa vytvára dopyt a nové trhy. Je celkom možné, že aj hystéria okolo prasacej chrípky bola vyvolaná tlakom farmaceutických firiem, ktoré na pandémii zarobili.

„Prasacia chrípka je už aj na Slovensku, ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva katastrofálne podcenili situáciu," vyhlásil 30. novembra 2009 na tlačovej konferencii vtedajší predseda výboru pre zdravotníctvo a poslanec NR SR Viliam Novotný (SDKÚ-DS). Odsudzoval vládu, že prvé skúšobné vakcíny by mali prísť na Slovensko až koncom decembra a ďalšie až v januári a februári, čo je podľa neho relatívne neskoro. Téma vakcín sa stala dominantnou politickou témou poslanca Novotného, ktorou zaplavil médiá. Štát pod mediálnym tlakom nakúpil milión vakcín za vyše sedem miliónov eur. Svetová zdravotnícka organizácia v auguste 2010 ohlásila koniec pandémie prasacej chrípky a Slovensku zostalo vyše 900-tisíc nevyužitých vakcín. Ich likvidácia bude štát stáť ďalších 17-tisíc eur.

Na Slovensku ročne zomrie 508 ľudí na 100-tisíc obyvateľov na srdcovocievne ochorenia. Úrad verejného zdravotníctva v roku 2010 potvrdil 1 210 prípadov prasacej chrípky, z toho 57 úmrtí. Je teda zrejmé, že z prasacej chrípky si „ktosi" urobil kšeft.

Lieky a liečivá sa v posledných rokoch stali predmetom doteraz nevídaného biznisu a človek ich obeťou. Virapen opisuje spôsob korupcie, ktorý využívajú farmaceutické firmy na zvyšovanie ziskov. Spomína významných politikov, ktorých angažujú farmaceutické firmy. Opisuje, ako navštevoval lekárov a ponúkal im účasť na rozličných exotických kongresoch, ako farmaceutické firmy „spolupracujú" s vedeckými mienkotvornými kapacitami pri uvádzaní nových liekov, akým spôsobom vznikajú nové patenty, prinášajúce koncernom profit. Ako školský príklad uvádza autor inzulín, od ktorého sú závislé milióny diabetikov vo svete. Spomína, že prvú injekciu inzulínu aplikovali v roku 1922. Objavitelia získali Nobelovu cenu a patent za symbolický dolár predali univerzite v Toronte. Asi 60 rokov po prvej injekcii inzulínu vyrobili prvý syntetický inzulín a nazvali ho humánnym inzulínom. Pacienti verili, že ak doteraz dostávali inzulín umelý, teraz dostávajú ľudský. Opak je však pravdou.

Virapenova knižka dáva odpoveď na mnohé otázky. Či sa z nej poučíme, záleží na každom z nás.

Požehnaný klientelizmus

Predseda Smeru Robert Fico nazval zhovievavosť Ivety Radičovej ku kauze okolo ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika požehnaním klientelizmu zo strany premiérky. Či mal pravdu, posúďte sami. Uhliarik v minulosti podnikal s výrobkami farmaceutických firiem, dokonca v jednej z nich - Pfizer - bol istý čas zamestnaný. Pfizer v roku 2009 a 2010 zásobovala slovenský trh vakcínou Prevenar proti pneumokokom. Konkurenčnú vakcínu Synflorix od firmy GlaxoSmithKline oficiálne odporučila preplácať zo zdravotného poistenia kategorizačná komisia. Na podnet Asociácie zamestnávateľských zväzov a verejnosti, nie na podnet ministra, ktorý tvrdí, že on sa postaral o zrušenie monopolu firmy Pfizer. Rozhodnutie kategorizačnej komisie znevýhodnilo firmu Pfizer, lebo jej vakcína bola drahšia a mamičky, ak by sa pre ňu rozhodli, museli by na ňu doplácať. Firma Pfizer sa okamžite dohodla s ministrom a na trh začala dodávať desaťkusové balenie vakcíny, ktoré je už bez doplatku a z ktorého má väčší profit. Komu minister obídením štandardných postupov pri kategorizácii liekov pomohol, je zjavné.

Vec má však aj ďalšiu rovinu. Pre deti nie je rozhodujúce, či na trhu bude jeden preparát alebo niekoľko, keď každý z nich obsahuje jedy. Pneumokoková baktéria má 90 rôznych séroskupín. Prevenar poskytuje ochranu iba proti trinástim typom a Synflorix proti desiatim. Proti mnohým ďalším sú vakcíny neúčinné. Navyše, spolu s účinnými látkami dostávajú deti do organizmu hliník a ďalšie škodlivé látky toxikujúce centrálny nervový systém. Donedávna o tom, či bude nejaké očkovanie povinné, rozhodovali poslanci v parlamente. V súčasnosti o tom rozhoduje niekoľko úradníkov na ministerstve zdravotníctva.

Pri očkovaní ide o viac ako len o klientelizmus Uhliarika.

Eva Zelenayová

Fotografie:
Je možné, že aj hystéria okolo prasacej chrípky bola vyvolaná tlakom farmaceutických firiem, ktoré na pandémii zarobili.

Ivan Uhliarik.