Reprodukcia: archív
Neznáme fakty o Lisztovi
Marián Tkáč
V súvislosti s 200. výročím narodenia Franza Liszta sa nanovo objavila aj otázka jeho pôvodu. Komplikovaná a zložitá rovnako, ako bola zložitá národnostná štruktúra rakúskej monarchie, v ktorej prežil Franz Liszt svoje detstvo aj mladosť. Zatiaľ čo donedáva si ho jednoznačne privlastňovali Maďari, dnes sa vynárajú nové fakty. Bol naozaj Maďar? Bol Nemec (Rakúšan)? Bol Slovák?
Sám Franz Liszt niekoľkokrát zopakoval: „Som Uhor," vo francúzštine: „Je sui Hongrois." Vyhlasoval sa za Uhra, ktorý nevie po maďarsky. Dodnes máme jazykový problém: maďarčina a podľa nej aj iné jazyky nerozlišujú Uhra od Maďara a Uhorsko od Maďarska. Pritom ešte v 18. storočí stáli tieto dve pomenovania vedľa seba: Uhor nebol (a ani nie je) synonymom Maďara, k Uhrom sa hlásili aj Slováci, Srbi, Rumuni, Rusíni.
Pripomeňme, že Uhorsko je geografický pojem v strednej Európe dávno známy pred príchodom Maďarov, rovnako ako pomenovanie Uhor či Tót pre najstarších obyvateľov Uhorska. Maďari na sklonku 9. storočia neprišli sem, do Uhorska, do krajiny „u hôr", „pri horách" ako Uhri, ale ako Maďari, Tajráni, Gyrmatovia... Ani jeden z maďarských kmeňov sa nemenoval Uhor (ani Panon), ako teda mohli dať niečo, čo sami nemali? Franz Liszt teda patril medzi tých, čo ostávali verní menu Uhor v pôvodnom zmysle: pôvodný obyvateľ Uhorska, teda Tót, Slovák.
Rakúske noviny Salzburger Nachrichten uverejnili 17. októbra 2006 text označený agentúrnou skratkou APA pod názvom Ein Haus für Franz Liszt im Burgenland (Dom pre Franza Liszta v Burgenlande). Informujú v ňom o otvorení nového Franz Liszt Konzerthaus(u) pre 600 návštevníkov v Raidingu. Jeho autormi sú holandskí architekti Kempe a Thill a výstavba stála 6,8 mil. eur.
Text ďalej pokračuje: „Franz Liszt wurde am 22. Oktober 1811 in Raiding als Sohn des Verwaltungsbeamten Adam Liszt und seiner Frau Maria Anna geboren. Raiding gehörte damals zu Ungarn; gleichwohl wurde bei den Liszts, die der slowakischen Minderheit angehörten, zu Hause slowakisch gesprochen. 1821 übersiedelte die Familie nach Wien und 1823 nach Paris." (Franz Liszt sa narodil 22. októbra 1811 v Raidingu ako syn účtovníka Adama Liszta a jeho manželky Márie Anny. Raiding vtedy prináležal k Uhorsku; jednako Liszt patril k slovenskej menšine, doma sa rozprávajúcej po slovensky.)
A je tu ešte informácia, ktorú mi z Ameriky poslal Dr. Mikuláš Haľko (Courtesy, archiv Dr. Mikulas A. Halko): „Franz Liszt vo svojej francúzsky písanej knihe Frederic Chopin z roku 1852 sa prejavuje ako znalec posvätného cirkevného staroslovenského jazyka. Na strane 128 ho charakterizuje takto: „Staroslovenský jazyk východnej cirkvi obsahuje a prechováva mohutnosť, veľkosť, ktorá vyvoláva úctu a rešpekt. Je viac hrdelný ako iné jazyky, ktoré sa z neho vyvinuli. Je tvrdý, neohybný, monotónny, vyžarujúci veľkoleposť a vznešenosť. Pripomína a podobá sa maľbám, ikonám vyjadrujúcim vieru, ktorej sú zasvätené. Má vskutku výraz posvätného jazyka, ktorý slúžil iba jednému cieľu a nebol nikdy prispôsobený alebo upravený znesväcujúcimi všednými potrebami." (Preklad do slovenčiny Nadežda Haľková.)
Ak toto napísal génius Franz Liszt o staroslovenčine a jedenásť rokov na to skomponoval na oslavu príchodu sv. Cyrila a Metoda skladbu Slavime Slavno Slaveni na slová srbského básnika Meda Pućiča, je ešte aj naďalej dôvod pochybovať o jeho slovenskom pôvode? Prečo by sme nemali veriť váženým novinám Salzburger Nachrichten?
(O F. Lisztovi píšeme aj v rubrike Periskop)
Fotografia:
Franz Liszt
