Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Foto: TASR/Svätopluk PíseckýFoto: TASR/Svätopluk Písecký

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Cigánska odysea

Tolerancia zla je horšia ako samotné zlo

Ľudovít Števko

Európa sa pokúša riešiť cigánsku problematiku peniazmi už niekoľko desaťročí. Zo štrukturálnych fondov putujú každý rok milióny eur na zlepšenie života dvanásťmiliónového etnika žijúceho na európskom kontinente. Bez výsledku.

Hľadaním ciest ako riešiť problémy tohto spoločenstva sa začiatkom apríla zaoberal Európsky samit o Rómoch v španielskej Córdobe. (Mimochodom, jeho príslušníci sa na Slovensku sami nazývajú Cigánmi, v Česku si hovoria Cikáni, v Poľsku Cyganie, v Maďarsku Ciganyok, v Rumunsku Tigani, v Rusku Cygáne, v Nemecku Zigeuner, v Anglicku Gypsies, v Taliansku Zingari, vo Francúzsku Tsiganes, v Španielsku Gitanos, na Ukrajine Cigani, v Bulharsku Cygani, preto budeme používať toto prirodzené pomenovanie.) Pri príležitosti spomenutého samitu opäť ožili aj niektoré slovenské ľudskoprávne nadácie, aby upozornili na diskrimináciu tohto etnika na Slovensku. Amnesty International napríklad vyzvalo podpredsedu vlády Dušana Čaploviča a ministra školstva Jána Mikolaja, aby namiesto prípravy internátnych škôl verejne priznali segregáciu rómskych detí zaradených do špeciálnych škôl. K situácii Cigánov na Slovensku sa kriticky vyjadrujú mnohí, ale nik nenavrhuje riešenie, ako by mal postupovať štát, samozrejme, okrem nalievania peňazí do vopred neúspešných cigánskych projektov. Chudoba, nízka úroveň vzdelania, vysoká pôrodnosť, katastrofálne podmienky bývania, vysoká kriminalita a odmietanie väčšiny civilizačných hodnôt majoritného obyvateľstva, to sú črty charakterizujúce takmer polmiliónovú cigánsku menšinu aj na Slovensku. Starostovia obcí, kde žijú Cigáni, majú hlavy v smútku. Ak aj s pomocou štátu či eurofondov postavia pre nich nízkonákladové domy, noví majitelia obydlia čoskoro zdemolujú. A to ani nespomíname krádeže a lúpeže, ktorými trpia obyvatelia obcí žijúci v susedstve cigánskych osád. Dá sa vôbec vystúpiť z tohto začarovaného kruhu?

Diskriminácia naruby
Mladý právnik Martin Píry, špecialista na problematiku verejnej správy, ktorý sa už dlhšie zaoberá cigánskou otázkou, má na tzv. diskrimináciu Cigánov neštandardný názor, keď tvrdí, že na Slovensku sú práve naopak systematicky porušované ústavné princípy ľudských práv väčšinového obyvateľstva. Píry otvorene hovorí: „Na východnom i strednom Slovensku sú mnohí obyvatelia obcí pozbavení práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu zdravia a života, pretože štát toleruje drobné krádeže a ďalšiu kriminalitu páchateľov z cigánskych osád. Akoby tu neplatila autorita štátu."

Martin Píry dôverne pozná situáciu na východe Slovenska z mnohých výjazdov, pozorovaní i rozhovorov s majoritnými obyvateľmi obcí, ako aj s cigánskou komunitou a dospel k názoru, že príslušníci tamojšej etnickej menšiny nerešpektujú nič, lebo sú od malička vedení k tomu, že sa im pri porušovaní zákonov nemôže nič stať. Nejeden konkrétny prípad svedčí o tom, že drobná kriminalita a agresívne správanie Cigánov sú takmer beztrestné a toto Píryho tvrdenie dokumentuje aj riešenie problému tzv. šikanovania maloletých páchateľov v Košiciach. Ochrancov ľudských práv vôbec nezaujímalo, že maloletí cigánski páchatelia brutálne napadli a okradli starenku - predmetom medializácie a riešenia prípadu bolo pár faciek, ktoré im strážcovia zákona uštedrili na policajnej stanici. Ak niekto otvorene poukazuje na okolnosti trpkého spolužitia majority s cigánskym obyvateľstvom, je často obviňovaný z neznášanlivosti či dokonca rasizmu. Cigánska kriminalita je pomaly spoločenské tabu, o ktorom nemožno hovoriť verejne, iba v súkromí. Je to neudržateľný, priam patologický stav. A ako hodnotí súčasný stav mladý právnik?

„Dvadsať rokov si štát kupuje pokoj v cigánskych osadách sociálnymi dávkami, čo pripomína situáciu v bývalej Juhoslávii, kde si štát podobne kupoval pokoj albánskeho etnika v Kosove a kde bol podobný demografický vývoj ako u nás na východe Slovenska. Chcem upozorňovať na tieto súvislosti a systematicky sa venovať tejto téme aj ako právnik. To je aj hlavný dôvod, prečo kandidujem za poslanca Národnej rady SR, lebo cigánskej problematike sa na pôde parlamentu doteraz poriadne nevenoval nikto. Doteraz tam neprenikol hlas ľudí zo susedstva cigánskych osád, ktorí nie vlastnou vinou žijú medzi potkanmi a horami odpadkov."

Práca - najväčší problém?
Tento stav poznáme viac-menej všetci, ale ako z neho vybŕdnuť? Všeobecné recepty ponúkajú rozvadené cigánske zoskupenia či mimovládne organizácie a, prirodzene, tak ako v minulosti aj teraz pred voľbami, takmer všetky politické strany, predháňajúce sa v získavaní cigánskych voličov. Konkrétne riešenia však v programoch absentujú a všeobecné, väčšinou nekompetentné návody sú neúčinné. Martin Píry na tému riešenia cigánskych problémov hovorí: „Cigáni nie sú menejcenná menšina, sú ako ostatní občania Slovenska. Veď sú medzi nimi lekári, právnici, vysokoškolskí učitelia - preto sa na nich nemôžeme pozerať ako na hendikepovaných ľudí a musíme vylúčiť akékoľvek prvky ich zvýhodňovania. Cigánsky problém spočíva v tom, že väčšina obyvateľov osád odmieta pracovať."

Aj keď je vôľa pracovať, cesta za prácou, najmä pre nekvalifikovaných ľudí, nie je ľahká. V tejto súvislosti sa hovorí o diskriminácii cigánskeho etnika, ktoré sa stretáva pri prijímaní do práce s predsudkami zamestnávateľov. Strana maďarskej koalície vo svojom stanovisku k cigánskej problematike uvádza, že „bez uplatňovania princípu pozitívnej diskriminácie bude odstraňovanie rozdielov a integrácia rómskej menšiny do väčšinovej spoločnosti aj naďalej neúspešná".

Píry nesúhlasí s nijakými formami tak negatívnej, ako aj pozitívnej diskriminácie - má iné skúsenosti priamo z terénu: „Bol som v cigánskej osade Huncovce pri Kežmarku, kde ma prekvapila zvláštna situácia - na jednej strane typické chatrče, slumy s holými deťmi a na druhej strane pekné domy so záhradkami. Pýtal som sa - čie sú tie domy? Odpoveď bola rovnako prekvapujúca: Tie domy patria Cigánom, ale nikto v nich teraz nie je, lebo ich majitelia pracujú v Česku a Írsku. Ako je možné, že na sto štvorcových metroch vidím také priepastné rozdiely v živote toho istého etnika? Odpoveď je jednoduchá - časť Cigánov pochopila, že zlepšenie života je podmienené prácou hoci aj mimo ich bydliska. Kto chce, cestu za prácou si nájde."

Možnosti nápravy
V súčasnej legislatíve jestvuje celý systém zákonov na ochranu rodiny a mládeže, máme trestný kódex, ktorý hovorí o zanedbaní povinnej výživy a výchovy, máme zákon o polícii, ktorý ukladá povinnosti Policajnému zboru pri riešení priestupkovej a trestnej činnosti. „Tieto zákony akoby v istých komunitách neplatili," myslí si Píry. „Prvá vec, ktorú musí štát presadiť, je návrat autority zákona do cigánskych osád. Bez tejto podmienky sú akékoľvek výchovné či vzdelávacie projekty Európskej únie i samotného štátu nefunkčné a povedané natvrdo - impotentné. Je správne, ak v cigánskych osadách robia poriadok aj kukláči, ale je ešte jedno povolanie na Slovensku, ktoré navonok tiež charakterizuje čierne oblečenie a ktoré by tam malo vykonávať svoje poslanie - kňazské povolanie. Úloha kňazov ako misionárov v cigánskych osadách je nenahraditeľná, pretože Cigáni dnes málokoho a máločo rešpektujú. Voľakedy boli v týchto komunitách autoritou vajdovia, dnes sú pre nich autoritou duchovní, čo vyplýva z ich mentality. Keď misionári dokážu slovom božím urobiť zázrak kdesi v Afrike, dokázali by to aj v Huncovciach či v Jarovniciach. Samozrejme, štát musí vyjsť cirkvám v ústrety, musí o týchto veciach komunikovať so všetkými cirkvami na Slovensku. V tomto smere treba zakotviť do zákona možnosť poskytnúť dve percentá z daní na pastoračnú činnosť, ktorú terajšia legislatíva neumožňuje. Domnievam sa, že jeden kňaz urobí v cigánskej osade viac ako 200 kukláčov a rovnaký počet pozorovateľov z EÚ."

Ďalšou nevyužitou možnosťou je reštrikcia systému sociálneho zabezpečenia. Podľa Píryho treba nastaviť tento systém tak, aby neprichádzalo k zneužívaniu sociálnych dávok. Štát ako poskytovateľ finančnej sociálnej pomoci, priamo alebo prostredníctvom obcí, má právo kontrolovať, ako sa peniaze použijú. Preto by malo byť v kompetenciách príslušných orgánov štátnej správy a samosprávy obcí kontrolovať, či poberatelia sociálnych dávok tieto prostriedky využívajú účelne, či ich neprepíjajú. Podmienky a rozsah kontrolných právomocí kompetentných orgánov možno premietnuť do zákona. Inou možnosťou, s ktorou už v minulosti prišla SNS, je návrh odpracovať si sociálne dávky. Alternatívou by mohla byť aj myšlienka používania čipových kariet v tzv. sociálnych predajniach. Aj tento návrh je z dielne národniarov.

V Európe existuje model postihu za trestný čin zanedbania povinnej výchovy: ak maloletý do 15 rokov spácha trestný čin, stíhaní sú jeho rodičia, ktorí sa však môžu zbaviť trestnej zodpovednosti, keď vyhlásia, že výchovu svojho dieťa nezvládajú a odovzdávajú rodičovské práva štátu. Dieťa sa dostane do internátnej výchovy, kde sa okrem hygienických návykov naučí získavať prostriedky na živobytie prácou. Prirodzene, takto upravená legislatíva by sa u nás netýkala len cigánskeho etnika, ale všetkých občanov - čiže nijaká diskriminácia, ale nutné výchovné opatrenie a zároveň aj konkrétne riešenie kriminality maloletých a mladistvých.

„Najhoršie je, ak sa kriminalita nepostihuje vo všetkých skupinách obyvateľstva rovnako, ak sa v istých skupinách toleruje. Lebo tolerancia zla je horšia ako samotné zlo," varuje M. Píry.

Fotografie:
Nelegálna cigánska osada s približne 20 chatrčami a príbytkami zo sololitu, papierových kartónov a dreva vznikla pred pár rokmi blízko centra Košíc v asanačnom pásme v košickej mestskej časti Západ. V primitívnych a nehygienických podmienkach bez vody a kanalizácie tam žije približne 150 Cigánov. Cigáni sa do lokality začali svojvoľne sťahovať po tom, čo vlastníci oplotili svoje pozemky a zbúrali domy, kde sa Cigáni neoprávnene zdržiavali.

JUDr. Martin Píry pôsobí ako pedagóg na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, kde sa špecializuje na problematiku verejnej správy, ľudských práv a ochrany životného prostredia. Okrem toho prednáša na ekonomických a pedagogických fakultách na viacerých vysokých školách. Bol jedným z iniciátorov akcie proti bombardovaniu Juhoslávie a iniciátorom podania trestného oznámenia na niektorých členov vlády Dzurindovho kabinetu ako podozrivých zo spáchania vojnových zločinov. Od svojich 18 rokov je členom SNS, za ktorú kandiduje v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Je tiež členom Rady Slovenského pozemkového fondu.