Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Foto: Ivona OreškováFoto: Ivona Orešková

Za SNS nie je alternatíva

Rafael Rafaj: Voľby budú o tom, či Slovensko bude mať naďalej 49-tisíc štvorcových kilometrov

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

V Národnej rade Slovenskej republiky sedí 150 poslancov. Z tohto počtu je verejnosti známa sotva jedna tretina.

Na jednej strane to vyplýva z osobnej viditeľne tvorivej činnosti a na druhej strane z nízkej individuálnej aktivity nami vyvolených zástupcov, ktorí poslaneckú prácu redukujú na stláčanie gombíka. Predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany patrí k tej viditeľnej tretine poslancov. V rozprave parlamentných schôdzí má guráž aj argumenty. Jeho poslanecká iniciatíva v podobe návrhov zákonov predstavuje dvojciferné číslo. Jedna z mediálne najznámejších tvárí SNS - Rafael Rafaj.

Pred štyrmi rokmi ste vstúpili na pôdu slovenského parlamentu ako nováčik. Splnili sa vaše očakávania ako poslanca Národnej rady za Slovenskú národnú stranu?
Mám pocit zadosťučinenia z toho, že SNS sa v roku 2006 stala opäť parlamentnou stranou. Je to moja empirická skúsenosť, ktorú si nedám vyvrátiť, že SNS je nenahraditeľným subjektom v slovenskom parlamente. Povedzme, že za iné politické subjekty by sa našla alternatíva v novovzniknutých stranách, ale za SNS alternatíva nejestvuje, najmä nie v presadzovaní národno-štátnych záujmov a presvedčivosti tejto politiky.

V parlamente ste sa stali predsedom poslaneckého klubu svojej strany, kde ste sa vraj zapísali do povedomia svojich kolegov ako workoholik...
Spomínam si na prvé rokovanie politického grémia, kde mi skúsenejší kolega nemenovanej koaličnej strany povedal: „Sme v koalícii a tvojou jedinou úlohou bude, aby si mal dosť poslancov a aby ste hlasovali tak, ako bude chcieť vláda."

Teda parlament by mal počúvať vládu a nie naopak?
Myslím si, že SNS chápala svoje poslanie inak - už tým, že bola vo vládnej pozícii najaktívnejšia v predkladaní zákonov. Naši poslanci sú podpísaní pod 42 legislatívnymi návrhmi.

Parlamentná štatistika hovorí, že z koaličných poslancov je poslanec Rafaj najaktívnejším predkladateľom zákonov. Štatistika je jedna vec, iná otázka je, čo sa vám z predložených návrhov podarilo presadiť v pléne...
Naša aj moja úspešnosť je asi päťdesiatpercentná. Keď si to zrátate, vyjde vám slušné číslo. Najviac si cením nové zákony - vyzdvihol by som ten, ktorým sme vrátili Andrejovi Hlinkovi dôstojné postavenie v slovenskej spoločnosti.

Vlastenecký zákon, na ktorom vám tak záležalo, však prezident vrátil s poznámkou, že váš návrh patrí skôr do zákona o štátnych symboloch a s týmto názorom sa nakoniec stotožnil aj premiér a vaši koaliční partneri...
Ja som za legislatívnu čistotu. Zákon o štátnych symboloch je z môjho pohľadu protokolárna a technická norma, ktorá obsahuje podrobný heraldický popis jednotlivých štátnych symbolov a má množstvo smerníc a vyhlášok. My sme však vlastenectvo chápali ako predmet zákona. Z tohto dôvodu je zákon, ktorý navrhol Smer, tak trochu legislatívny mačkopes. Zákon o štátnych symboloch pojem vlastenectvo nespomína - okrem časti o výchove k vlastenectvu na školách, ktorú tam doplnil minister školstva. Navyše, gestorským rezortom je ministerstvo vnútra, čiže silový rezort. Aj keď prakticky všetky vložené opatrenia Smer prekopíroval zo zákona SNS, ich účinok na podporu vlastenectva - napríklad v prípade hrania hymny vo vláde a v parlamente prakticky len dvakrát za štyri roky - bude minimálny.

Návrh Smeru ste však nakoniec v parlamente podporili...
Pre nás je podstatný výsledok. Lepšie nejaký zákon, ako nijaký. SNS aj v tomto prípade povýšila hodnotu vlastenectva nad vlastný stranícky záujem.

Denník SME v tejto súvislosti škodoradostne napísal, že Smer vám úspešne kradne volebný program a legislatívne návrhy...
Keby SNS nebola iniciatívna a, ako sa hovorí, netlačila na pílu, Smer by v prípade vlasteneckého zákona nemal čo navrhovať. Smer sám od seba nikdy neprejavoval záujem o zákon, ktorý by podporoval vlastenectvo. Je to ako so vznikom samostatnej SR. Tento projekt sa zrodil v SNS a dnes si robí zásluhy niekto iný. Pre nás je však najdôležitejšie, že sa uskutočnil. To isté platí aj v otázke vlastenectva.

Čo hovoríte na vyjadrenia niektorých politikov, politológov či novinárov, že vlastenectvo nemožno prikazovať zákonom?
Zákon o rodine v paragrafe 18, na rozdiel od nášho zákona, doslova prikazuje manželskú vernosť. Zatiaľ som nezaznamenal, že by manželia protestovali, že ich zákon núti dodržiavať sľub vernosti, že im vnucuje spôsob výchovy a starostlivosti o deti. Väčšina civilizovaných ľudí existuje v normálnom párovom manželstve, o deti sa riadne stará, riadne ich vychováva a napriek tomu je tu zákon o rodine, ktorý stanovuje všetky tie prirodzené veci okolo rodinného spolužitia. Keď ide o spolužitie národa, keď ide o Slovensko - to je o niečom inom?

Vráťme sa ešte k pôvodnému návrhu vlasteneckého zákona. Prezident sa vyjadril, že nemal výhrady k jeho obsahu, prekážal mu však aprílový termín nadobudnutia jeho účinnosti. To bol jediný faktický dôvod, že ho vrátil na opätovné prerokovanie do parlamentu, kde však už po druhý raz neprešiel. Hovoril, že mu išlo o to, aby sa naň školy mohli pripraviť, pričom odporúčal odložiť jeho účinnosť na september. Bol to pre vás presvedčivý dôvod?
Kto chce, hľadá riešenie, kto nechce, hľadá výhovorky. Účinnosť zákona od 1. apríla by bola realizovateľná. Ministerstvo školstva bolo pripravené, malo vizuál so zástavou, textom preambuly aj hymny. Mám informácie, že prezident v dôvernom rozhovore povedal, že zákon určite podpíše, tak neviem prečo o dva týždne zmenil názor. Je mi ľúto, ak hlava štátu prvý apríl v tejto súvislosti poníma ako Deň vtákov. Prvý apríl 2010 pre väčšinu Slovákov bol Zelený štvrtok, čiže prvý deň tzv. veľkého Tridua, symbolický dátum, keď Kristus vstupoval do Jeruzalema a dav kričal: Hosana! Ale už na druhý deň ten istý dav kričal: Ukrižuj ho! Aj niektorí naši politici najskôr vítali vlastenecký zákon, ale keď videli tých pár zorganizovaných rebelov na ulici, pridali sa k nim a začali kričať: Ukrižuj!

Je priam neuveriteľné, koľko negatívnych emócií, dokonca u niektorých pedagógov, zodpovedných za výchovu mládeže, vzbudil zákon na podporu vlastenectva. Je vôbec nádej, že sa táto klíma, odmietajúca prejavy vlastenectva ako anachronizmus, na Slovensku niekedy zmení?
Možno ten čas na zmŕtvychvstanie slovenského vlastenectva, ktoré je v iných štátoch celkom prirodzené, ešte len príde. Spomeniem izraelský návrh zákona o vernosti, v ktorom jeho navrhovateľ, minister zahraničia Avigdor Lieberman, podmieňuje udelenie izraelského občianstva sľubom vernosti židovskému štátu. V USA sa v niektorých štátoch na základných a stredných školách každé ráno pred vyučovaním skladá sľub vernosti Pledge of Allegiance takto: „Sľubujem vernosť zástave Spojených štátov amerických a republike, ktorú predstavuje jeden národ pred Bohom..." Podobné prejavy vlastenectva a spolupatričnosti národa nie sú vo svete ojedinelé. Vôbec ma neprekvapuje, že najtvrdšími odporcami nášho zákona boli poslanci oboch maďarských strán, ktorí Slovensko nepovažujú za svoju vlasť.

Obráťme list. Slovenská národná strana bola prvé dva roky po voľbách roku 2006 pevným článkom novej vládnej garnitúry, neskôr sa však začalo jej pôsobenie v koalícii spochybňovať...
Do roku 2008 bola SNS tým prvkom koalície, ktorý najdôslednejšie presadzoval programové vyhlásenie vlády bez ohľadu na vlastné stranícke priority. Ale v tom čase bola vláda i Smer pod dvojitým tlakom: zvnútra to boli odbory a zvonka socialistická internacionála, kde mali veľmi silnú loby maďarskí socialisti. Ten vonkajší tlak, ako je všeobecne známe, smeroval proti SNS, údajne pre jej neštandardnosť. Keď sa ukázalo, že tieto spochybňovania a útoky sa míňajú účinkom a keď sme dosiahli v roku 2008 magickú hranicu 15 percent voličských preferencií, zmenil sa v médiách charakter útokov a manipulačných techník.

Ako sa to prejavilo?
Na SNS sa začalo útočiť cez tzv. kauzy, ktoré v pravom zmysle tohto slova ani kauzami neboli, začalo sa proti nám pracovať overenými manipulačnými technikami. Po prvé - uplatňoval sa princíp fámy, niečo nafúknuť a ukazovať ako zväčšený obraz, po druhé - používal sa princíp obohratej platne. O jednej nástenke sa rozpráva už dva roky. Čiže tie útoky smerovali k diskreditácii SNS s cieľom vziať národniarom percentá. Je mi ľúto, že ak sme v prvej polovici vládnutia držali Smeru chrbát a presadzovali dôsledne program vlády, v druhej polovici mám pocit, že sa Smer k nám nesprával ako partner.

Z toho, čo ste povedali, vyplýva, že médiá na Slovensku namiesto objektívneho informovania pôsobia ako vplyvná politická sila...
Zásadná otázka, na ktorú nikto doteraz nedal uspokojivú odpoveď, znie, či médiá na Slovensku politiku kontrolujú, alebo ju robia. Ukázalo sa to pri novele tlačového zákona. SNS jednoznačne povedala, že schválený nový tlačový zákon má ešte rezervy, lenže Smer nenašiel odvahu ísť do hlbšej podstaty tejto právnej normy. Kľúčovou otázkou je, kto má právo na informácie, lebo vlastníkmi tohto práva nie sú novinári ani majitelia médií, ale verejnosť. Verejnosť má právo na objektívne, pluralitné informácie, ale v slovenskej žurnalistike obe tieto kategórie krívajú, dokonca sú chromé.

Médiám musíme priznať ešte ďalšiu manipulatívnu schopnosť - čistiť zakalenú vodu zamlčiavaním. Nezdá sa vám, že škandál prania špinavých peňazí SDKÚ prešiel v médiách rýchlo a hladko, že túto najväčšiu kauzu od vzniku Slovenskej republiky prekrývajú všemožným napádaním SNS?
Filozofia SNS je založená na spájaní národa, obnovovaní myšlienky svornosti, idey troch Svätoplukových prútov a politika SNS spočíva v ochrane národno-štátnych záujmov predovšetkým vo vzťahu k vonkajšiemu ohrozeniu, ktoré je trvalé zo strany nášho južného suseda. Na toto ohrozenie poukazuje jedine Slovenská národná strana, kým ostatné strany sa vybíjajú na sociálno-ekonomických témach. Keď chcem rozdeliť Slovákov, nerozdelím ich politickými názormi, ale peniazmi, pretože stačí, aby som druhému dal o euro viac ako prvému, a z tých dvoch sa stanú úhlavní nepriatelia. Na to stavili médiá, keď zavádzajú, dezinterpretujú a dokonca klamú v tzv. kauzách spojených s SNS. Na druhej strane okolo obrovského škandálu SDKÚ, aký nemá obdobu v histórii politických strán na Slovensku po roku 1993, sa nerobí nič. Bolo by zaujímavé pozrieť sa podrobnejšie na majetok a financovanie politických strán.

SNS je zatiaľ jedinou slovenskou stranou, ktorá uviedla za prvý štvrťrok 2010 výšku sponzorského daru a meno darcu. Iné politické strany si zrejme na transparentnosť nepotrpia. Je SNS v tomto smere čitateľnou stranou?
SNS vlastní na celom Slovensku dve autá - citroen a fabiu a platených zamestnancov by ste zrátali na prstoch dvoch rúk. V nákladoch na prevádzku ideme na šetriaci režim. Pozrite sa, koľko motorových vozidiel vlastnia ostatné politické strany, koľko ľudí zamestnávajú - uvidíte ten rozdiel. K nám sa nenosia milióny v igelitkách ako v HZDS, kde sa celá vec skončila dvoma vyhláseniami. Celá tá kauza trvala možno týždeň. Naozaj je už všetko v poriadku?

Hovorili ste o spájaní národa. Sme solidárni, sme schopní dnes už archaického a možno zabudnutého citu svornosti, aký sa v tzv. modernej spoločnosti nenosí?
V jednote a svornosti je sila a predovšetkým v čase krízy je táto sila potrebná. A ja sa pýtam, že keby prišlo nejaké ohrozenie, povedzme prírodná katastrofa, sme schopní ako národ čeliť hromadnému nebezpečenstvu, sme individuálne pripravení a schopní pomôcť každému, kto by sa vedľa nás ocitol v ohrození života? Nie som si istý, že poznáme odpoveď. Aj preto budúcou výzvou politiky bude duchovná obroda národa.

Predpokladajme, že nám nehrozia vážne prírodné katastrofy. SNS však upozorňuje na iné nebezpečenstvo, ktoré sa črtá spoza našich južných hraníc. Je to nebezpečenstvo reálne? Aké dôvody vás vedú k takýmto záverom?
Nebezpečenstvo je reálne a tých dôvodov, ktoré nás k tomu vedú, je viac. Po prvé: Slovensko je objektom iredentistickej veľkomaďarskej politiky od roku 1990, keď sa maďarské strany postavili proti rozdeleniu federácie. Druhým závažným faktom bolo zo strany Maďarska hádzanie polien pod nohy Slovákom na medzinárodnej scéne a vydieranie Slovenska pred vstupom do EÚ a NATO. To dobrý sused nerobí. Po tretie, v Maďarsku vznikli viaceré iredentistické spolky, napríklad Hnutie 64 žúp, Národná stráž a ďalšie, vznikli ozbrojené gardy a vysokoorganizované spoločnosti ako je Svetový zväz Maďarov, ktoré pôsobia za priamej alebo skrytej podpory vlády. Zdôrazňujem - akejkoľvek vlády, bez ohľadu na to, či je ľavá alebo pravá. Predsa neraz bolo počuť od maďarského predstaviteľa, že je premiérom pätnástich miliónov Maďarov, čo znamená, že do záujmovej sféry maďarského štátu zahrnul aj pol milióna slovenských občanov. Medzi ďalšie neprípustné exteritoriálne zásahy patrí aj inštitucionalizácia Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny.

Klub poslancov Slovenskej národnej strany inicioval v NR SR niekoľko uznesení k témam, o ktorých ste hovorili. Ktoré považujete za najdôležitejšie?
Uznesenie proti činnosti Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny a uznesenie k nemennosti Benešových dekrétov. Ak by sme neurobili v slovenskom parlamente nič iné, iba presadili toto posledné uznesenie, ktoré garantuje hranice, pôdu a majetok občanov Slovenskej republiky - tak sa zapíšeme do histórie. To, že sme našli v niektorých prípadoch podporu takmer celého politického spektra, okrem SMK, znamená, že ohrozenie Slovenskej republiky je reálne a treba ho zastaviť. Treťou kľúčovou deklaráciou z iniciatívy SNS bolo uznesenie k štatútu Kosova. Aj parlament potvrdil postoj vlády, ktorá spolu s tromi ďalšími štátmi odmieta uznať Kosovo. Týmito iniciatívami SNS na pôde NR SR sa aj parlament vrátil k aktívnej tvorbe zahraničnej politiky Slovenska.

Aké by mohli byť dôsledky reálneho ohrozenia? Máte na mysli odtrhnutie južného Slovenska? Čo by to pre nás znamenalo?
Áno, hovoríme o južnom Slovensku. Ak by sme prišli o toto územie, nielenže by sme stratili 10-tisíc štvorcových kilometrov najúrodnejšej pôdy, ale aj najstrategickejšiu surovinu budúcnosti - vodu. Je predsa známe, že sú tu najväčšie zásoby pitnej vody v strednej Európe. Okrem toho, na južnom Slovensku sú dokonca lukratívne ťažobné zásoby energetických surovín. Pravá príčina útokov na SNS tkvie v tom, že ministerstvo životného prostredia nedalo súhlas maďarsko-americkej spoločnosti na ťažobné právo. Ak naftové spoločnosti dokážu zvrhnúť akúkoľvek vládu v Strednej Amerike, keď im nevyhovuje, tak v strednej Európe vedia zdiskreditovať minimálne konkrétnu politickú stranu, ktorá prekáža ich záujmom.

SNS už raz nepochodila s návrhom zákona na ochranu republiky. Domnievate sa, že je opäť aktuálna takáto zákonodarná iniciatíva?
Súčasná legislatíva rieši v Trestnom zákone len dokonané trestné činy velezrady a rozvratu republiky, teda najzávažnejších zločinov proti republike. Uvažujme: V prípade, ak by sa tieto zločiny už stali, existovala by možnosť potrestať vinníkov, existovala by vôbec republika? To ako keby sme povedali - počkajme si, či vrah zabije svoju obeť a potom, keď ju zabije, zasiahneme. My sme v našom návrhu chceli riešiť prečiny, inými slovami prípravu trestných činov ohrozovania republiky. Žiaľ, v parlamente sme nenašli podporu prijať takúto normu ani u koaličných partnerov. Mali by sme o tom opäť hovoriť. Keď ide o národno-štátne záujmy, mala by platiť taká politická kultúra, tlak verejnosti a médií, aby politické strany nešpekulovali a takýto potrebný návrh podporili.

Podľa istých, nezverejnených predvolebných prieskumov by vraj po voľbách mohol vzniknúť staronový koaličný zlepenec na báze dnešných opozičných strán. Zdá sa, že si to uvedomuje aj Robert Fico, keď pred takouto možnosťou verejnosť vystríha a mobilizuje svojich voličov. Nemyslíte si, že kritikou svojich koaličných partnerov Fico oslabuje aj sám seba?
Smer urobil strategickú chybu, keď si nevytvoril priestor, aby mal s kým vládnuť aj po voľbách. Myslím si, že je za tým mylná predstava analytikov tejto strany, ktorí vedenie presvedčili o možnosti, že by Smer mohol získať nadpolovičnú väčšinu v parlamente a vládnuť sám. Takáto možnosť je reálna v Maďarsku, na Slovensku je to vylúčené.

Čo vám hovoria rozporné predvolebné prieskumy agentúr, ktorých je na Slovensku pomaly ako húb po daždi? Nerobia tieto agentúry namiesto sociologických prieskumov manipulačné prieskumy?
Po štyroch rokoch pôsobenia v Národnej rade zisťujem, že mám parlamentnú deformáciu, lebo na každý problém sa snažím hľadať riešenie v legislatíve. Ak je tu podozrenie, že agentúry môžu manipulovať s percentami podľa politickej orientácie alebo podľa objednávky, potom mi chýba právna norma, ktorá by definovala trestný čin manipulácie s prieskumom verejnej mienky a so samotnou verejnou mienkou. Ak regulujeme médiá, ktoré tvoria verejnú mienku, potom prečo neregulujeme aj agentúry?

V minulosti už prieskumné agentúry utŕžili nejednu blamáž, ale zatiaľ si nikdy nepriznali svoj podiel viny, keď sa ich predvolebné prieskumy diametrálne líšili od skutočných volebných výsledkov. Zvalili to na nerozhodnutých voličov...
V minulých voľbách sa v predvolebných prieskumoch SNS pohybovala dlhodobo na úrovni 7 percent, ale realita bola takmer 12 percent. Iný známy prípad: Slobodné fórum bolo dlhodobo v prieskumoch nadhodnocované a zažilo totálny krach vo voľbách. Keby som bol vlastníkom takejto agentúry, okamžite zložím živnosť. Preto neprikladám veľký význam prieskumom, v ktorých ide skôr o vytváranie psychologického podhubia v mysliach ľudí tým, že ak niekomu zoberiem, vzbudím obavu, či sa môj hlas nestratí. A naopak, keď pridám strane, ktorá reálne také preferencie nedosahuje, vytvorím dojem, že sa do nej oplatí investovať. Istá agentúra na tri písmená doteraz nerobila politické prieskumy verejnej mienky a odrazu s nimi prichádza pred voľbami. Prečo? Lebo dosiaľ nebola objednávka a teraz prišiel záujemca, ktorý to zaplatil?

V susednej krajine vyhral voľby Orbánov Fidesz s takou prevahou, že sa Maďarsko môže pokojne premenovať na Orbániu. Čo môže Slovensko od toho očakávať?
Skúsenosti, ktoré máme, hovoria, že nezáleží na tom, či je v Maďarsku pri moci ľavica alebo pravica, vláda vždy podľahne tlaku extrémizmu. Maďarsko je vo vážnych ekonomických problémoch a ak by mal Orbán robiť politiku uťahovania opaskov, čomu sa nevyhne, bude eskalovať napätie a ventilom môže byť nacionalizmus a šovinizmus. Prioritne bude namierený proti Slovensku, Rumunsku a Srbsku. Vieme prečo.

Aké sú východiská - aká je podľa vás možnosť obrany?
Východisko by som hľadal v úzkej spolupráci Slovenska so Srbskom, Rumunskom aj Ukrajinou a v tlaku na Maďarsko. Myslím si, že v situácii, keď sa v Maďarsku stal extrémizmus vplyvnou politickou silou, Maďarsko nie je schopné zastávať predsedníctvo Európskej únie v prvom polroku 2011. Naša budúca vláda a jej diplomacia musia byť jednoznačne na pozícii obrany Slovenska. Bola by to veľmi zlá správa pre Slovensko, keby SNS nebola v budúcej vláde a bola by to apokalypsa, ak by v tejto vláde sedela Strana maďarskej koalície. Myslím si, že tieto voľby budú o tom, či Slovenská republika bude alebo nebude mať 49-tisíc štvorcových kilometrov. O tom by mali ľudia uvažovať, keď pôjdu k volebným urnám.