Foto: archív

Neistá zem pod nohami

Aj na Slovensku môžeme očakávať silné zemetrasenia

Boris Mihálik

Zemeguľu možno prirovnať k obrovskému živému pulzujúcemu organizmu, v ktorom stále prebiehajú mechanické kmity. Neodmysliteľným prejavom jej života sú aj zemetrasenia.

Zvyčajne sa vyskytujú v miestach s poruchami zemskej kôry. Horninové bloky sa v oblasti tektonických zlomov pomaly posúvajú. Ak sa pre nerovnosti povrchu zakliesnia, energia, ktorá ich dávala do pohybu, sa začne hromadiť. Niekoľko desaťročí, prípadne aj storočí prichádza v týchto miestach k fyzikálnym a chemickým zmenám. Uvoľňuje sa voda, ktorá postupne vytvára v horninách mikrotrhliny a tým umožňuje uvoľnenie nahromadenej energie.

Nebezpečné nížiny
Slovensko patrí k oblastiam so strednou seizmickou aktivitou. Keďže posledné väčšie zemetrasenie u nás bolo 9. januára 1906 pri Dobrej Vode, mnohí sú presvedčení, že nám podobné katastrofy vôbec nehrozia. Naše pohoria sú však geologicky mladé. Ich tektonický vývoj stále pokračuje, zlomy v ich hĺbkach sú aktívne. Podunajská panva klesá každoročne približne o pol milimetra. Pohoria ako Tatry, Fatra či Považský Inovec stúpajú rovnakou rýchlosťou.

Pocítiť zemetrasenie možno prakticky kdekoľvek, nielen v jeho epicentre. Azda znie prekvapujúco, že možné epicentrá sa nenachádzajú v pohoriach, ale v nížinách.

Seizmicky najaktívnejšie je okolie Komárna, kde bolo zaznamenaných viac zemetrasení na prelome 16. a 17. sto­ročia, v priebehu ďalších dvesto rokov sa viackrát opakovali. Zem pod nohami tu dáva do pohybu tektonické rozhranie medzi karpatským a panónskym blokom. Práve pri Komárne bolo v roku 1763 jedno z najtragickejších zemetrasení v histórii Slovenska. Spôsobilo trhliny v pôde, zničilo 179 domov a sedem kostolov. Prinieslo aj obete na životoch - zomrelo 63 ľudí a zranilo sa 102. Otrasy pocítili aj obyvatelia Lipska, Belehradu a Temešváru. V tejto oblasti sa menšie zemetrasenia často opakovali počas nasledujúcich sto rokov.

Ďalšou aktívnou oblasťou sú Malé Karpaty pre rozhranie medzi podunajskou a vieden­skou panvou. Potenciálne hrozí zemetrasenie v Bratislave, Modre a Dobrej Vode. Spo­mínané zemetrasenie so silou 8 stupňov s epicentrom pri Dobrej Vode bolo najsilnejším na našom území v 20. storočí. Zrútilo sa niekoľko starších domov, seizmológovia dokonca potvrdili zmenu hladiny povrchových vôd. Na niekoľko rokov zmizla vyvieračka pod Mariášom. Otrasy spôsobili trhliny v pôde dlhé vyše 30 metrov, siahajúce do hĺbky jedného až dvoch metrov, obete na životoch si však živel nevyžiadal. V tejto oblasti je niekoľko hlbokých zlomov a tektonických rozhraní v zemskej kôre v hĺbke do 15 kilometrov, a tak sa podobnej aktivite nemožno čudovať.

Bez strechy nad hlavou
Za seizmicky aktívnu možno označiť aj oblasť od Trenčína po Žilinu. Nachádza sa tu tektonické rozhranie vonkajších a vnútorných Karpát, ktoré spôsobilo viaceré otrasy v 17. - 19. storočí a v rokoch 1947 a 1992. Spomenúť však treba predovšetkým zemetrasný roj - sériu opakovaných menších zemetrasení v relatívne krátkom čase - v roku 1858 so silou 7,5 stupňa a lokálnym magnitúdom 5,1. Poškodil všetky domy v Žiline, mnohí obyvatelia ostali bez strechy nad hlavou. Táto katastrofa sa stala dôležitým medzníkom vo výskume zemetrasení v západných Karpatoch - vedci po prvý raz systematicky zhromaždili závery pozorovaní a dôsledne ich preskúmali.

Za pokojné nemožno označiť ani stredné Slovensko, najmä okolie Banskej Štiavnice a Kremnice. Práve tu bolo zaznamenané vôbec prvé ničivé zemetrasenie so silou 8 stupňov na našom území v roku 1443 - údaje o starších zemetraseniach absentujú, možno sa o nich len dovtípiť z iných prameňov, nie je to však veľmi vierohodné. Banská Štiavnica a Kremnica boli v 15. storočí jednými z najrozvinutejších miest Uhorska. Zemetrasenie zničilo množstvo domov, bane v okolí, ale záznamy hovoria aj o tridsiatich obetiach na životoch.

Bezpečná nie je ani Banská Bystrica, ležiaca na styku stredoslovenského zlomového systému (Sliač, Kováčová) a čertovickej línie. Občasné otrasy možno registrovať aj v okolí Vysokých Tatier. Pomerne nepokojný je Zemplín, čo súvisí pravdepodobne s akousi geologickou križovatkou v tejto oblasti. Stretávajú sa tu Karpaty, Slanské vrchy, Vihorlat a panónska panva.

Prognózy nie sú veľmi optimistické - silné zemetrasenia možno očakávať aj na našom území. Nedá sa však presne určiť, kedy a kde sa zatrasie zem pod nohami. Naši predkovia sa snažili predpovedať hroziace zemetrasenie podľa správania domácich zvierat. Spoliehali sa predovšetkým na mačky. Je pravda, že pred podobnými živelnými pohromami sa zvieratá zvyčajne správajú netypicky, nie je to však zákonitosť.