Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Reprodukcia: archívReprodukcia: archív

Žilinská synoda

Juraj Turzo pred 400 rokmi založil luteránsku cirkev

Marián Tkáč

Nepoznáme mnoho odpovedí z našich novších i najnovších dejín a ešte menej ich poznáme zo starších. Dejinám sa nevenujú tak, ako by sa mali, naše školy, o médiách škoda hovoriť. Pritom ide o naše vlastné dejiny, naďalej však pred nami utajované.

Kto dnes z našich mladých čo i len šípi, že na začiatku 17. storočia dnešné Maďarsko už takmer sto rokov okupovali Turci a Uhorsko akoby sa vrátilo „k prameňom", teda k horám? Že takmer všetko „uhorské" sa vtedy odohrávalo na našom území? Že pred štyristo rokmi Bratislava bola korunovačným mestom, tu korunovali v roku 1608 za kráľa Mateja II. a že najvyšším predstaviteľom Uhorska po kráľovi bol palatín Juraj Turzo, s „trvalým pobytom" v Bytči, kde sa napríklad účty viedli po slovensky? A že v Žiline sa 28. až 30. marca 1610 konala synoda, ktorá významne poznačila naše slovenské dejiny?

Uvážlivý palatín
Cirkevný snem, stretnutie 26 zástupcov evanjelických cirkevných zborov z desiatich takzvaných preddunajských žúp, jedného z Viedne a jedenástich z Nemecka za hojnej účasti magnátov a zemanov, sa označuje ako žilinská synoda. Do žilinského farského kostola ju zvolal palatín Juraj Turzo, najvýznamnejší predstaviteľ luteránskej aristokracie Slovenska, považovaný za laickú hlavu slovenských luteránov. Narodil sa 2. septem­bra 1567 na Lietavskom hrade v rodine Františka Turza a jeho druhej manželky Kataríny, dcéry hrdinu protitureckých bojov Mikuláša Zrínskeho (keď sa jej narodil syn Juraj, mala iba 17 rokov). Jurajov otec František bol ako nekňaz nitrianskym biskupom od roku 1543 (podľa iných prameňov od roku 1534). Tejto funkcie sa však vzdal, ako prvý z rodu prešiel na luteránsku vieru a prvý raz sa oženil s Barbarou Kostkovou.

V tom čase dvaja z troch obyvateľov Slovenska boli stúpencami Martina Luthera, teda luteránmi. Reformačné učenie k nám preniklo už v prvej polovici 16. storočia. Zbory, ktoré sa prikláňali k Lutherovmu učeniu, vznikali už niekoľko rokov po zverejnení jeho téz (1517). Prvú luteránsku faru malo Nové Mesto nad Váhom už v roku 1522, okolo roku 1530 nebolo vraj vo Zvolenskej stolici už ani jednej katolíckej fary. Naďalej však všetci boli „pod strechou" všeobecnej (katolíckej) cirkvi. Pri­chádzajúce spory a dokonca náboženské boje postavili pred Juraja Turza úlohu tento prob­­lém riešiť. Keď cisársky generál Belgiojoso prinavrátil katolíkom košický Dóm sv. Alžbety, začala sa séria povstaní organizovaných zväčša kalvínmi zo Sedmo­hradska. Do Bočkajovho boja proti katolíckej Viedni sa uvážlivý Turzo ako luterán nezapojil, začo mu bočkajovci vyplienili Bytču. Musel konať. A tak vychádzajúc z korunovačného diplomu kráľa Mateja II. vyhlásil prog­ram osamostatňovania sa jednot­livých vierovyznaní, aby sa predišlo náboženským sporom.

Prudká reakcia katolíctva
Najprv chcel usporiadať synodu už 15. júna 1609, no zišlo sa málo účastníkov, a tak sa napokon konala koncom marca 1610 pod jeho predsedníctvom. Ide o dôležitý medzník nielen vo vývoji slovenského luteránstva, ale aj Slovákov ako národa. Položila základy samostatnej cirkevnej organizácii slovenských evanjelikov (luteránov), ktorá po búrlivom období boja „všetkých proti všetkým" pretrvala dodnes. Jej hlavným výsledkom bolo zriadenie troch slovenských superintendencií na čele so Slovákmi, čo malo veľký význam pre zjednotenie a ďalší vývoj slovenského národa. Išlo o bytčianskeho kňaza Eliáša Lániho pre župu oravskú, liptovskú a trenčiansku, breznianskeho kňaza Samuela Melíka pre župu turčiansku, novohradskú, zvolenskú a hontiansku a bojnického prepošta Izáka Abrahamidesa pre župu tekovskú, nitriansku a bratislav­skú. Inšpektormi pre nemeckých evanjelikov sa stali Heuchlin a Lentzius a pre maďarských Kürthy, podriadení slovenským superintendentom. Aj z toho vyplýva, že žilinská synoda pozdvihla slovenskú národnú prestíž.

Reakcia zo strany katolíctva, paradoxne vedeného Turzovým švagrom, kardinálom Fran­tiškom Forgáčom, bola prudká. Sedemnásteho apríla 1610 pribil na dvere bratislavského Dómu sv. Martina protest proti žilinskej synode a na august 1611 zvolal synodu do Trnavy. Napriek tomu Juraj Turzo podporil aj zorganizovanie synody v Spišskom Podhradí v roku 1614 (vzdialeným príbuzným Krištofom Turzom z novej spišskej vetvy rodu). Na nej sa prijala organizácia evanjelickej cirkvi na Spiši a na východnom Slovensku. Za Juraja Turza sa teda začal najväčší rozmach slovenského luteránstva, ktorý je ohraničený rokmi 1610 a 1660. Je zaujímavé, že symbolom slovenskej evanjelickej cirkvi je Lutherova ruža, pričom ružu, dokonca tri ruže, spolu s levom majú v erbe aj Turzovci.

Reprodukcia:
Dobová podobizeň Juraja Turzu.