Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

McCarthy dnes

Petr Burda

História sa nemá prepisovať, a tak som vcelku so záujmom čakal, či si médiá pripomenú jedno smutné výročie novodobých amerických dejín. Dočkal som sa. Úlohu na seba vzala Česká televízia, ktorá na svojej webovej stránke uviedla, že americký senátor Joseph Raymond McCarthy, niekdajší predseda senátneho podvýboru pre vyšetrovanie neamerickej činnosti, vystúpil 9. februára 1950 vo Wheelingu s informáciou, že má v rukách zoznam 205 osôb zamestnaných na ministerstve zahraničných vecí, ktorí sú členmi Komunistickej strany USA.

Toto vystúpenie do­dnes historici pokladajú za počiatok mccar­thizmu, honby na čarodejnice s cieľom diskreditovať komunistov a osoby podozrivé zo sympatií ku komunizmu, oficiálne vedeného v USA na začiatku päťdesiatych rokov. Iba päť rokov po tom, čo si najvyšší predstavitelia Spojených štátov amerických a ZSSR podávali ruky na dô­kaz víťazstva nad na­cistickým Nemeckom. Nešlo len o ministerských úradníkov, ale aj o umelcov. Doplatil na to nielen Jiří Voskovec, ale aj Arthur Miller, Charlie Chaplin a desiatky ďalších.

Besnenie, v rámci ktorého sa nepriateľ hľadal za každým rohom, však netrvalo dlho. Po štyroch rokoch sa proti metódam senátora McCarthyho vzoprela verejná mienka, napokon americký Senát schválil rezolúciu odsudzujúcu jeho činnosť a nasledujúci rok ho odvolal z funkcie.

V našich zemepisných šírkach sa vlna antikomunizmu udržuje už dve desaťročia. Pravda, niekedy s väčšou, inokedy s menšou intenzitou. A tak práve v deň, keď sa slušní ľudia v Spojených štátoch amerických hanbili za svoj 9. február roku 1950, som sa dozvedel od svojich novinárskych kolegov, že mladistvá dcéra komunistického poslanca českého parlamentu Jiřího Dolejša sa stala terčom verbálnych a zrejme aj fyzických útokov. Zarážajúce je, že sa to stalo na gymnáziu, kde študuje. Teda v prostredí mladých ľudí, ktorí by vzhľadom na svoj vek mali byť tolerantní, veď sa narodili až po medzníku zvanom zamatová revolúcia. Navyše dievča s otcom nežije, jej rodičia sa pred časom rozviedli. Napriek tomu sa otcovi zdôverila s tým, že jeden zo spolužiakov na ňu začal verbálne útočiť, asi prišlo k nejakému strkaniu, takže prišla domov s hrčou na hlave. Spolužiak zoskupil ešte partiu študentov, ktorí vylepovali v škole samolepky s nápismi komunistická mrcha alebo smrť komunistom. Dobrou správou pre mňa ako novinára je fakt, že vedenie školy zareagovalo týždenným povolením individuálneho štúdia a ďalšími opatreniami.

Nechcem nikomu vnucovať názor jedného z ľavicových politikov minulého storočia, že každá krajnosť je škodlivá, ale keď sa v každej generácii nájdu tí, čo bezmedzne obdivujú Spojené štáty americké, mali by vziať na vedomie, že vlna ostrého antikomunizmu trvala v krajine slobody iba štyri, maximálne päť rokov. A nie dvadsať ako uprostred Európy.

Fotografia:
Joseph Raymond McCarthy