Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Upratovanie verejných financií

Na Slovensku je 11-percentná miera rizika chudoby

Róbert Hölcz

V období dvojročného systému výmenných kurzov pred vstupom do eurozóny dosahovala slovenská ekonomika v rámci únie medailové umiestnenie, a tak sme sa v prepočte HDP na obyvateľa mohli pochváliť 72,2 percentami jej priemeru.

Vlani sme zaznamenali pokles na 69,3 percenta a podľa názoru ekonomických analytikov nedosiahneme úroveň susedného Česka, ktorého priemer HDP na obyvateľa je 80 percent, ani o niekoľko rokov. V rámci V4 sme však na tom výrazne lepšie ako Maďarsko a Poľsko, pričom všetci v rámci únie vieme, že budúce oživenie globálnej ekonomiky je z dôvodu postupného obmedzenia fiškálnych stimulov naďalej veľkým otáznikom. Nikto nepochybuje, že svetový finančný sektor potrebuje prísnejšie regulačné opatrenia. Ten sa podľa všetkého stane aj najväčšou obeťou toho, čo svojím nezodpovedným správaním k nám ostatným spôsobil.

Ako znížiť zadlženosť
V tomto roku sa v bývalom východnom bloku uskutoční séria parlamentných volieb. Po Ukrajine pôjdu k volebným urnám občania Maďarska, Česka, Slovenska, Poľska, Lotyšska a Moldavska. Ich výsledky navzájom súvisia predovšetkým z pohľadu riešenia deficitov verejných financií, ktoré určite budú dominovať vo volebných programoch politických strán, čo samozrejme platí aj pre nás. Upratovať musíme všetci, strašia nás obrovské ekonomické problémy v Grécku, Španielsku, Portugalsku a Írsku, ktorým podľa vyjadrenia vrcholových predstaviteľov únie nebudú ostatní pomáhať, čo môže viesť k štátnym bankrotom. Existuje niekoľko spôsobov, ako znížiť zadlženosť národných ekonomík, z ktorých najmenej populárne je zvyšovanie daní a škr­tanie vyplácaných mandatórnych výdavkov. Každá politická strana pozná svoju volič­skú základňu a preto aj vo volebnom programe rešpektuje jej potreby. Pokiaľ nebudú stačiť, štát buď uskutoční zásadné zmeny vo fiškálnej politike, alebo si na krytie deficitov verejných rozpočtov peniaze požičia. Súčasná slovenská vláda prijíma opatrenia na postupné znižovanie momentálneho deficitu verejných rozpočtov z vyše 6 percent na úroveň 3 percent, čo je nominálna hranica konvergentných kritérií pre vstup do eurozóny do roku 2013. Zatiaľ nijaká do parlamentu kandidujúca politická strana nehovorí o zvyšovaní daní či škrtoch, skôr sa hľadajú úspory v nákladoch na spravovanie vecí verejných, o čom svedčí aj prijatie zákona o znižovaní počtu ministerstiev o dva a poklese zamestnancov vo Fonde národného majetku. Podpora vyššieho čerpania fondov, zahraničného kapitálu a domáceho spotrebiteľského dopytu sa pokladá za samozrejmosť. Občan skôr očakáva väčší poriadok v prideľovaní štátnych zákaziek bez korupčných podozrení, ktoré doteraz nezažehnala ani krížová kontrola zo strany koaličných politických strán pri rozdeľovaní si ministerských postov. Samo­zrejme, že po tohtoročných parlamentných voľbách sa môže veľa vecí zmeniť. Nech bude budúca vláda akákoľvek, bude musieť doriešiť zjednotenie výberu daní a odvodov, zaviesť výdavkové stropy pre bežné a kapitálové výdavky u všetkých, čo čerpajú peniaze z verejných rozpočtov, čo však nepôjde bez politickej stability štátu. Môžeme sa o tom presvedčiť v susednom Česku, kde doterajšie vlády s veľmi slabým politickým mandátom zaťali do verejných financií sekeru v hodnote takmer 200 miliárd českých korún. Podľa vyjadrenia očakávaného víťaza parlamentných volieb budú zvyšovať dane z príjmu fyzických a právnických osôb a navrhujú zrušiť strop pre odvody do sociálneho a zdravotného poistenia, čo, samozrejme, väčšmi zaplatia bohatší.

Priaznivejšia štatistika chudoby
Ktosi raz vyhlásil: „Verím len tým štatistickým údajom, ktoré sám sfalšujem." Hoci je tento sarkazmus v praxi pomerne široko použiteľný, netýka sa zverejnených údajov o miere chudoby na Slovensku. Náš štát, spolu s Holand­skom, má len 11-percentnú mieru rizika chudoby, čo nás po Česku spoločne radí na druhé miesto v únii. Spôsob výpočtu miery chudoby je daný priemerným zárobkom na Slovensku a percentuálnym podielom životných potrieb občanov. Na druhej strane treba povedať, že priemerné zárobky u nás dosahujú len 50 percent priemeru EÚ. Všetko sa môže zmeniť nárastom počtu živnostníkov, ktorých len za minulý rok pribudlo viac ako 38-tisíc, z ktorých viac ako 13-tisíc si vybavilo živnosť aj s príspevkom z úradu práce, keďže išlo o nezamestnaných občanov. Súvisí to so systémovým opatrením vlády na znižovanie počtu ľudí bez práce, ktorých pribudlo v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy. V každom prípade je lepšie pracovné príležitosti na Slovensku vytvárať, ako peniaze daňových poplatníkov len tak rozdávať.