Foto: Pavel Kapusta
20 rokov obnovenej SNS
Erika Lehotszká
Čo nebolo možné v predchádzajúcich 40 rokoch, na začiatku roku 1990 zrazu možné bolo: návraty i nové myšlienky. Keď týždeň po prijatí zákona o názve Slovenská republika, vlajke, hymne a o štátnom znaku s dvojitým krížom, 7. marca 1990 zaregistrovalo ministerstvo vnútra Slovenskú národnú stranu, išlo o oboje. O nový i staronový subjekt, SNS sa prihlásila k tradícii prvej slovenskej politickej strany pôsobiacej od roku 1871 v Uhorsku a následne v Československu do roku 1938.
Ustanovujúci snem sa konal 19. mája 1990 v Žiline a už na ňom bolo zrejmé, že nosným pilierom programu bude vznik nezávislého štátu, aj keď sa SNS na samom začiatku oficiálne angažovala za čo najširšiu samosprávu Slovenska najmä na jazykovom poli. Spomínate si na boj o zákon o štátnom jazyku, spojený s hladovkou na bratislavskom námestí?
Do prvých slobodných volieb išla s heslom Prácu, chlieb a slobodu slovenskému národu. No členovia strany i jej sympatizanti na verejných zhromaždeniach už vtedy hovorili o úplnej štátnej suverenite. Národniari od začiatku kráčali k slovenskej samostatnosti ako politický subjekt obklopený občianskymi iniciatívami, Maticou slovenskou, Štúrovou spoločnosťou, iniciatívou Šesťdesiatjeden krokov k slovenskej identite a celým radom ďalších. Po voľbách 8. a 9. júna 1990 sa SNS dostala do Federálneho zhromaždenia, aj do SNR. Tu sa ako tretia najsilnejšia strana s dosiaľ neprekonaným výsledkom 13,9 percenta a 22 mandátov za 479 984 hlasov ocitla v opozícii. V opozícii bola aj po voľbách 1998 (9,1 percenta a 14 mandátov) a v roku 2002 sa so ziskom 3,3 percenta ocitla mimo parlamentu. Vrátila sa doň o štyri roky.
Vo vládnej koalícii bola strana tri razy: po voľbách v roku 1992 (7,9 percenta a 15 mandátov), 1994 (5,4 percenta a 9 mandátov) a po roku 2006 - 11,73 percenta a 20 mandátov, čím sa stala druhou najsilnejšou vládnou stranou a mohla uvádzať do života slovenské národno-štátne záujmy. V predchádzajúcich dvoch vládach bol jej vplyv menší. Zakaždým bola vo vláde s HZDS, raz so ZRS J. Ľuptáka a po posledných voľbách s Ficovým Smerom-SD.
Na rozdiel od iných strán SNS nie je stranou jedného muža. Na jej čele sa demokraticky vystriedalo päť predsedov, V. Moric, J. Prokeš, Ľ. Černák, J. Slota a A. Malíková (Belousovová). Ján Slota je na čele SNS najdlhšie, prvý raz od 19. februára 1994, druhý raz od 31. mája 2003.
Keď sa národné sily roztrieštili, do parlamentu sa SNS vôbec nedostala (2002). Jej korene sú hlboko v národe a len zbytočné chyby jej uberajú percentá. Poučenie? Národno-štátne záujmy môže presadzovať len silná a jednotná SNS.