Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Kresba: Andrej MišanekKresba: Andrej Mišanek

Diskrétny šarm buržoázie

Pavol Janík

Ani ma veľmi neprekvapilo, keď sa mi na jednom z posledných ročníkov literárnej súťaže Wolkrova Polianka sťažoval básnik z východného Slovenska, ktorý je redaktorom istého regionálneho denníka, že mu v redakcii dôsledne zakazujú písať čokoľvek o chudobe. Vidieť, že jeho vydavateľ má redakčnú prax z tlačového orgánu Slovenského ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže Smena, z ktorého sa medzičasom vyvinula vlajková loď pravicových médií, preto je preňho tabuizovanie nepohodlných tém, ktoré sa kedysi nazývalo cenzúra, úplnou samozrejmosťou.

V tejto súvislosti si človek mimovoľne kladie otázku, ako sa z redaktora kultúrnej rubriky ľavicovo orientovaných novín stane mediálny magnát. Pravdepodobne prvoradou podmienkou bolo vstúpiť do služieb záujmov zahraničnej pravice.

Iný renomovaný publicista sa mi po odchode zo spomínanej vlajkovej lode ponosoval na únavu z toho, že sa už roky v novinách všetko píše na platenú objednávku - tak pozitívne, ako aj negatívne články, čo je tiež jedno z tajomstiev dlhodobého udržania sa na mediálnom trhu. Reprezentanti pravicových periodík majú v jednej veci absolútnu pravdu - absencia či živorenie ľavicovo a národne orientovaných médií nie je ich problém, ale chyba predstaviteľov a stúpencov uvedených názorových smerovaní.

Skutočne sa niet čomu čudovať, keďže sa väčšina pracujúceho i nezamestnaného pospolitého ľudu intelektuálne, informačne a kultúrne uspokojuje s úrovňou bulvárnych a s bulvárom koketujúcich médií. Pred vyše desaťročím som márne vysvetľoval vtedajšiemu kľúčovému politickému lídrovi na Slovensku, že jemu naklonené médiá sú finančne podvyživené, lebo jeho spriaznená agentúra zadáva reklamu výlučne do vtedy opozičných médií. Šokoval ma aj jeden z privatizérov, ktorý nechápal, prečo má finančne prispievať na niečo iné ako na luxusný životný štýl svojej rodiny, teda prečo by mal podporovať mediálne a kultúrne aktivity určitého hodnotového zamerania.

Napriek všetkému, čo vieme, zostáva záhadou, či sú bývalí redaktori dnes už naozaj tlačovými magnátmi, alebo len nastrčenými figúrkami skutočných majiteľov. Úprimne povedané - druhá možnosť vyzerá pravdepodobnejšie. Psychologickým základom udržania kapitalizmu je ilúzia - paradoxne práve vzdelaných ľudí, že každý môže aspoň teoreticky zbohatnúť, hoci v praxi najvyššia vrstva buržoázie je - na rozdiel od čerstvých zbohatlíkov nižšieho rangu - veľmi nenápadná, mimoriadne uzavretá a pre potenciálnych konkurentov úplne nedosiahnuteľná spoločnosť, o čom tiež v skutočnosti nimi vlastnené médiá v celo­svetovom meradle dôsledne mlčia.