Piatok 11. október 2024

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Reprodukcia: archívReprodukcia: archív

20 rokov od pomlčkovej

Pavol Janík

Uplynulo 20 rokov od sporu o spojovník v názve spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý dostal obrazné pomenovanie pomlčková vojna. Lavínu spustil v januári 1990 prezident Václav Havel, ktorý bez predchádzajúcej politickej konzultácie navrhol Federálnemu zhromaždeniu vypustiť z názvu Československá socialistická republika prídavné meno socialistická. Zároveň predstavil nový štátny znak.

O Havlovej iniciatíve okrem úzkeho kruhu jeho dôverníkov nik vopred nevedel. Historik Jiří Suk vo svojej knihe Labyrintom revolúcie cituje vtedajšieho českého premiéra Petra Pitharta, podľa ktorého Havel predpokladal, že predstavením znaku odvedie pozornosť: „Vletím tam, rozviniem ten znak, a skôr ako sa všetci spamätajú, bude schválený aj názov štátu bez slova socialistická..." povedal vraj Havel.

Jeho plán však narazil na nesúhlas predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktoré mu oznámilo, že návrhy v predloženej podobe nemožno na aktuálnej schôdzi schváliť. Návrh odložili a už o niekoľko dní sa ukázalo, že dôsledky jeho predstavy sa Havlovi úplne vymkli z rúk. Odrazu vôbec nešlo o adjektívum socialistická, ale o prívlastok československá.

Spor priniesol viacero návrhov. Českým predstaviteľom spojovník, mylne označovaný ako pomlčka, evokoval stav z obdobia druhej republiky - od septembra 1938 do marca 1939. Pre slovenskú reprezentáciu nepoužívanie spojovníka, ktorý bol v pôvodnom názve spoločného štátu od roku 1918 do roku 1920, vyjadroval neochotu akceptovať rovnocenné postavenie oboch partnerských republík dvojčlennej federácie, ako aj úsilie Václava Havla odstrániť poistku proti majorizácii, ktorú predstavovalo právo veta Snemovne národov (jednej z dvoch komôr federálneho parlamentu) s rovnakým početným zastúpením poslancov za obe republiky. Po novembri 1989 sa navyše v rétorike českých pravicových strán ostentatívne prejavovala snaha oživiť historicky prekonanú ideu jednotného československého národa (čechoslovakizmus). Na slovenskej strane silneli emancipačné pohyby smerujúce k určitej forme zvrchovanosti a prinajmenšom k naplneniu ducha a litery autentickej federácie, vychádzajúcej z originálnych právomocí republík, ktoré časť svojej suverenity dobrovoľne odovzdávajú federácii. V tomto zmysle išlo o analogické otázky, aké sa v súčasnosti riešia v Európskej únii.

Federálne zhromaždenie 29. marca 1990 prijalo kompromisné riešenie s dvo­ma jazykovými mutáciami - v češtine Československá federativní republika, v slovenčine Česko-slovenská federatívna republika. Poslanci sa k problematike vrátili 20. apríla 1990, keď schválili názov Česká a Slovenská Federativní (Federatívna) Republika. V praxi vrátane poštových známok a názvov viacerých inštitúcií sa používal v českom prostredí, na federálnej úrovni a v zahraničí skrátený tvar Československo, kým na Slovensku sa uplatňovala lokálna transkripcia so spojovníkom. Koncom roka 1992 spoločný štát Čechov a Slovákov zanikol, čo napokon viedlo k historicky novej kvalite vzájomných vzťahov.