Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Glosár Mariána Tkáča

Osud chcel, aby sa moja sestra narodila 15. marca. Keďže sa v našej rodine ujal zvyk oslavovať jej narodeniny deň predtým, onen osud chcel, aby to bolo v deň výročia vzniku prvej Slovenskej republiky. Možno sme si preto väčšmi ako v iných rodinách uvedomovali, že ten štát vznikol päť minút pred dvanástou. Prečo?

Pätnásteho marca naši južní susedia oslavujú výročie revolúcie z roku 1848, keď ich vtiahli do boja za slobodu pôvodom Slováci Lajoš Košút a Šaňo Petrovič-Petőfi. A ktovie, ako by boli prebiehali spomenuté oslavy v roku 1939, keby sa Slovensko neosamostatnilo? Keby Slo­venský snem nevyhlásil na obed 14. marca nezávislosť, ktorú už v ten istý deň večer uznalo ako prvý štát práve Maďarsko a hneď po ňom aj Poľsko? Dobre informovaný fúzkač z Berlína, pred ktorým sa triasla celá Európa, len Slováci sa nemali, oznámil Tisovi, že za Dunajom sa chystá vojsko.

Áno, počas trvania prvej SR, no nie jej vinou, vypukla druhá svetová vojna, a udiali sa aj iné tragédie. Patrí sem aj osud nevinných príslušníkov iných rás.

Keď sme sa tento rok 14. marca viezli s mamou okolo Hodžovho námestia v Bratislave, práve tam kládli vence. Zazreli sme tváre niektorých známych intelektuálov, večných kritikov všetkého slovenského, a mama sa potešila: „Vidíš, synu, konečne nielen mladí s vyholenými lebkami, ale aj vážení demokrati z výťahových strán si pripomínajú našu minulosť."

Priznám sa, že to potešilo aj mňa. Vo večerných správach sme potom počuli, že vence patrili obetiam holokaustu.

„Čo má ten spoločné s dátumom 14. marec?" začudovane sa pýtala mama. „Isteže, obete holokaustu si treba pripomenúť. Ale úcta patrí aj 36 slovenským obetiam, ktoré si vyžiadala takzvaná Malá vojna. Išlo v podstate o nevyhlásenú agresiu, útok regulárnej maďarskej armády na východné Slovensko a bombardovanie Spišskej Novej Vsi len niekoľko dní po tom, čo Maďarsko uznalo Slovensko ako samostatný štát," vedela svoje. „Tu sa začala vojna."

Moja mama ešte nechápavejšie krútila hlavou, keď videla, ako niektorí z našich demokratov na druhý deň, 15. marca 2010, za zvukov maďarskej hymny kládli vence k nohám majestátnej Petőfiho sochy v bratislavskej Medickej záhrade.