Nedeľa 3. november 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Oravské more

Slanický ostrov sa pýši unikátnou zbierkou ľudovej tvorby

Jana Borovčinová

Orava bola vždy bohatá na zrážky, a tak obyvateľov tejto oblasti oddávna sužovali časté povodne. Nečudo, že sa už dávnejšie objavila myšlienka skrotenia jej vôd.

Prvý projekt výstavby priehrady na rieke Orave prekvapujúco pochádza už z roku 1830. Jej drevený model mohli donedávna obdivovať návštevníci Oravského hradu, kde tvorila súčasť expozície. Postupne vzniklo niekoľko ďalších plánov - spomeňme aspoň železobetónový projekt priehrady na jej terajšom mieste z roku 1870. Jej dvanásť rokov trvajúca výstavba sa však začala až o storočie neskôr, ako vznikol jej prvý projekt.

Dávna myšlienka
Ku konečnej realizácii dávnej myšlienky prispela aj postupujúca elektrifikácia, nevyhnutná pre hospodársky rozvoj Slovenska. Bola by nenapraviteľná škoda nevyužiť obrovský prírodný hydroenergetický potenciál rieky Oravy na výrobu elektriny. Geologický prieskum na mieste budúcej priehrady, na sútoku Bielej a Čiernej Oravy, sa začal v lete 1940, práce na samotnej stavbe možno datovať od roku 1941. Onedlho po ich začatí sa však negatívne prejavil nedostatok potrebných odborníkov, objavili sa aj technické problémy s nevyhovujúcou geologickou stavbou podložia. A tak sa práce na priehrade spomalili. Výstavba stagnovala aj po vojne a do roku 1948 prebiehal predovšetkým rozsiahly geologický prieskum. Na jeho základe vznikol nový projekt a stavebné práce sa konečne rozbehli. Problém s nestabilným podložím vyriešili 20 metrov dlhé a 6 metrov hrubé betónové bloky položené v miestach najväčších predpokladaných vztlakov. Tlak vody nad nimi tak prispieval k väčšej stabilite stavby.

Prvá turbína začala vyrábať energiu v roku 1953, o rok neskôr sa práce úspešne skončili a stred Oravskej kotliny vyplnilo 367 miliónov kubických metrov vody. Vznikla tak z hľadiska naakumulovanej vody naša druhá najväčšia vodná nádrž, ktorá dostala prívlastok Oravské more.

Oravská priehrada je spolu s vyrovnávacou nádržou Tvrdo­šín súčasťou Vodného diela Orava. Priehrada sa rozkladá na ploche asi 35 štvorcových kilometrov pod sútokom Bielej a Čiernej Oravy. Jej priemerná hĺbka je 15 metrov, miestami je však dno poriadne hlboko - až 38 metrov.

Najdôležitejšou úlohou tejto obrovskej nádrže je zadržiavať vodu, a tak vytvárať účinnú protipovodňovú ochranu - rieka Orava narobila v minulosti počas povodní obrovské škody, čo je už 57 ro­kov zásluhou priehrady minulosť. Po jej vybudovaní sa zlepšil prietok Oravy aj Váhu a obe rieky sú tak lepšie využiteľné pre potreby energetického priemyslu.

Ostrov umenia
Na stavbu tohto významného vodného diela pravdepodobne nemá dobré spomienky 3 200 obyvateľov malebných oravských dediniek, ktoré stáli v ceste budúcemu „moru". A tak museli ľudia opustiť svoje domovy, preto­že časť krajiny onedlho doslova zmizla pod vodou. Pod vodnou hladinou ostala Slanica, Osada, Oravské Hámre, Ľavkov a Ústie nad Oravou. O svoju historickú časť prišlo aj mesto Námestovo. To dnes leží na brehu umelého jazera.

Zo zatopených obcí dnes vyčnieva nad hladinu len malá časť - Slanický ostrov. Návršie s barokovým kostolom a kalváriou bolo kedysi dominantou Slanice. Pôvodne neveľká baroková kaplnka z 18. storočia prešla v roku 1843 úpravou v klasicistickom štýle. Dnes je v tomto rímskokatolíckom Kostole Pový­šenia sv. Kríža múzeum tradičnej ľudovej plastiky a maľby, doslova unikátna galéria ľudového umenia. Od roku 1973 je v kostole umiestnená expozícia zbierok Oravskej galérie. Sú­časťou vzácnej zbierky sú aj diela neznámych rezbárov a ka­menárov. Lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia sa nachádza v exteriéri ostrova.

Pred zatopením Slanice premiestnili na návršie ku kostolu a kalvárii aj pomník slávneho slanického rodáka Antona Bernoláka. Náv­števníci sa do múzea dopravujú naozaj atraktívnym spôsobom - výletnou loďou.
Oblasť je aj lákadlom pre turistov, predovšetkým pre milovníkov vodných športov.

Oravská priehrada je zapísaná do Zoznamu medzinárodne významných mokradí. Jej severozápadná časť je zaradená do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie Natura 2000. Okrem vodnej plochy tejto lokality sú chránené porasty vŕb, jelší a topoľov pri brehoch, ale aj lesné smrekové porasty. V oblasti Oravskej priehrady sú vhodné podmienky na život mnohých ohrozených druhov živočíchov.

Fotografia:
Letecká snímka Oravskej priehrady v smere od Námestova dokumentuje jej impozantnosť. V popredí vidno Slanický ostrov.