Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Neviditeľní spoločníci

Plesne patria do nášho života, zároveň však znepríjemňujú život až 90 percentám populácie

Peter Filipko

Mikroorganizmy patria k najstarším obyvateľom našej planéty. Početnú skupinu medzi nimi tvoria plesne, naši neviditeľní spoločníci.

Plesne sú svojimi vlastnosťami najviac podobné baktériám. Z biologického hľadiska sa zaraďujú do skupiny húb, najrozpornejších organizmov. Bio­lógovia sa dodnes jednoznačne nedohodli, či ich možno nazývať rastlinami - neobsahujú chlorofyl a nedokážu si samostatne vytvárať živiny. Tie získavajú z iných organizmov, rastlín aj živočíchov, na ktorých parazitujú.

Väčšina plesní patrí medzi saprofyty. To znamená, že sa živia odumretými organizmami alebo organickými zvyškami, ktoré vylučovanými enzýmami rozkladajú na jednoduché organické látky. Táto ich schopnosť ich predurčuje na významnú úlohu likvidátorov organických zvyškov v prírode.

Penicilín aj chlieb
Je nesporné, že plesne majú v prírode svoje nezameniteľné miesto. Bez nich by sme nemali penicilín, nepoznali by sme jogurty, pivo, víno, ba dokonca ani chlieb. Mnohé druhy plesní však ohrozujú naše zdravie. Prispievajú k tomu spóry, ktorými sa plesne rozmnožujú. Tie sa vo veľkých množstvách dostávajú do ovzdušia. Obklopujú nás doslova všade, sú súčasťou vzduchu aj prachu. Mnohé z nich produkujú toxíny, ktoré sa šíria do okolitého pros­tredia. Vdychovaním sa dostávajú do ľudského organizmu, kde sú veľmi nebezpečné. Vyvolávajú množstvo alergií, niektoré z nich sa šíria krvou do všetkých telesných orgánov a môžu ich vážne poškodiť. V našom tele sa môže vyskytovať až 40 rôznych druhov patologických plesní. Naj­nebez­pečnejšia je čierna pleseň, vylučujúca mimoriadne jedovaté aflatoxíny a spôsobujúca prudkú pľúcnu infekciu so smrteľnými následkami.

Podľa štatistických údajov sa pred tridsiatimi rokmi nachádzali plesne v krvi zhruba 40 percent ľudí. Pred dvadsiatimi rokmi znepríjemňovali mykózy - plesňové ochorenia - život až 90 percentám z nás a v súčasnosti možno len ťažko nájsť niekoho, komu nespôsobujú zdravotné problémy. Plesňová infekcia sa pritom dá v tele rozoznať len veľmi ťažko. Medzi typické príznaky patria problémy so srdcom, hustá krv, vysoký tlak, svrbenie pokožky, svalové kŕče, nafúknuté brucho. Výsledky laboratórnych testov však môžu byť napriek infekcii v poriadku, a tak je stanovenie diagnózy neľahké.

K vysokému výskytu mykóz prispieva časté užívanie antibiotík, používanie priemyselných hnojív a v poslednom čase aj všadeprítomný elektrosmog. Liečba antibiotikami zničí okrem choroboplodných zárodkov aj prirodzenú mikroflóru v organizme, ktorá je nepriateľom plesní. Negatívne dôsledky však má aj alkohol, drogy, nadmerná konzumácia cukru a živočíšnych bielkovín.

Narušená rovnováha
Narušenú rovnováhu v organizme pomôže obnoviť dostatok antioxidantov, predovšetkým selénu, betakaroténu, vitamínu E a C. Selén obsahujú morské ryby, sója, pšeničné klíčky, slnečnicové semená, sezam alebo pistácie.

K čoraz rozšírenejšiemu výskytu plesní prispievajú aj menej odolné potraviny. Priemyselné hnojivá, hojne využívané v posledných desaťročiach, podporujú rýchly rast poľnohospodárskych plodín. Na druhej strane však rýchlo rastúce rastliny nie sú také odolné. Obilné zrná pokrýva čoraz tenšia šupka, ktorá ich už nedokáže spoľahlivo chrániť pred plesňami.

Plesne majú vhodné podmienky na život aj na ovocí a zelenine, mlieku, syre či pekárenských výrobkoch. Často na nich vytvárajú dokonca súvislé povlaky. Odolávajú pritom aj extrémnym podmienkam vonkajšieho pros­tredia, nezničí ich dokonca ani silné slnečné žiarenie.

Ľahšie prenikajú do mäkších potravín, paradajky alebo broskyne treba pri napadnutí plesňou vyhodiť celé. Pozor treba dávať predovšetkým pri ovocných kompótoch. Cukornatý roztok vytvára vynikajúce podmienky na šírenie mykotoxínov, ktoré sa nedajú zničiť dokonca ani novou sterilizá­ciou. Všetky potraviny treba skladovať v chlade a suchu, možno tak výrazne znížiť riziko rýchleho šírenia plesní.

Pleseň nás však neohrozuje len pri potravinách. Darí sa jej aj na stenách domov. V tejto súvislosti vyvolávajú množstvo diskusií obľúbené plastové okná. Dôklad­nejšia tepelná izolácia v bytoch a domoch bráni prirodzenej výmene vzduchu medzi vonkajším prostredím a vnútornými priestormi. Vlhkosť a pary sa kondenzujú na chladnejších stenách, tie vlhnú a zachytávajú sa na nich plesne, ktoré sa dnu dostávajú počas vetrania.

Vhodným riešením nie je ani stále vetranie pootvorenými oknami. Prúd vzduchu ochladzuje časť steny alebo stropu, kde sa kondenzuje vlhkosť. Preto je investícia do kvalitného mechanického vetracieho zariadenia nevyhnutná.