Reprodukcia: archív

Mestá budúcnosti

Ľudstvo sa pripravuje na ekologický spôsob života

Jana Borovčinová

Polovica svetovej populácie žije v mestách. Trend sťahovania sa do miest je čoraz výraznejší a podľa odhadov do roku 2030 presiahne počet obyvateľov miest päť miliárd.

V najbližších troch desaťročiach sa počet obyvateľov ázijských a afrických miest zdvojnásobí a len v Číne sa 600 miliónov vidiečanov presťahuje do miest. Taká masívna migrácia spôsobí ďalšie znečistenie planéty aj tlak na zdroje, ktoré má ľudstvo k dispozícii. Niektoré mestá sa snažia na možnú migráciu pripraviť, napríklad Londýn, San Francisco, Reykjavík alebo Mexiko City, ktoré plánuje vybudovať strešné záhrady, zaviesť rozsiahle pešie zóny a nariadiť, aby deti chodili do školy pešo alebo školskými autobusmi a nevozili ich rodičia autami.

San Francisco chce staviť na maximálne využitie solárnej energie a stať sa takzvaným slnečným mestom. Platí v ňom zákaz používania igelitových tašiek a fliaš, ktoré škodia životnému prostrediu. Jedným z cieľov mesta je zvýhodniť mestskú dopravu, aby ju využívala aspoň polovica obyvateľov.

Bez emisií
Vynárajú sa však aj ďalšie možnosti - ekologické mestá vybudované doslova na trávniku. Dva ekoprojekty sa už realizujú. Sedemnásť kilometrov od Abú Zabí sa buduje mesto Masdar a pripravený je projekt čínskeho ekomesta Dongtan na ostrove v ústí rieky Jang-tse. Mesto Masdar sa nepochybne stane prvým ekologickým mestom na svete. Vyrastie na ploche 6,5 štvorcového kilometra a počet jeho budúcich obyvateľov sa odhaduje na 50-tisíc. Už na budúci rok by sa tam mali sťahovať prví z nich, úplne dokončené by malo byť v roku 2015. Mesto bez uhlíkových emisií by sa malo stať vzorom pre svet. Aby splnilo podmienky ekomesta, malo by mať o šesťdesiat percent nižšiu spotrebu energie ako porovnateľné klasické mestá. Ako prvá vznikne budova mestskej správy. Zaujímavosťou je, že najprv bude skonštruovaná strecha a na nej nainštalované solárne zariadenie. Po prvý raz v histórii si tak budova sama dodá energiu potrebnú na svoju výstavbu.

Masdar bude bez dopravných prostriedkov poháňaných benzínom alebo naftou. Automaticky riadené elektrické automobily pre väčší počet ľudí sa budú pohybovať pod pešou zónou. Pasažierom bude slúžiť 83 staníc a maximálna vzdialenosť od dopravných prostriedkov neprekročí dvesto metrov. Pešia zóna bude päť a pol metra nad ulicami s ekologickou dopravou.

Budovatelia Masdaru musia ešte vyriešiť problém s vysokými teplotami počas celého roku. Klasická klimatizácia je náročná na spotrebu energie, a tak si Masdar berie príklad zo starých arabských miest. Namiesto širokých bulvárov ho budú tvoriť úzke uličky tienené strechami domov a nebude mať výškové budovy ani betónové steny pohlcujúce teplo. Tenké steny bude pokrývať tenká vrstva kovu odrážajúceho teplo - vďaka ne­hlučnej doprave nebudú musieť mať budovy hrubšie steny. Mesto obopnú pásy solárnych panelov, veterných elektrární a závodov na výrobu elektrickej energie z biomasy.

Ako sci-fi
Čínsky ostrovný Dongtan budú tvoriť tri prepojené osady s pol miliónom obyvateľov. Ostrov bude so Šanghajom spájať most aj tunel. Ani v tomto meste s rozlohou 30 štvorcových kilometrov nebude existovať doprava poháňaná benzínom alebo naftou. Nijaké miesto nebude vzdialené od verejnej dopravy viac ako sedem minút chôdze.

Energetické nároky Dongtanu budú o 66 percent nižšie ako pri klasických mestách a všetka energia sa bude vyrábať z obnoviteľných zdrojov a bez emisií. Využívať sa bude aj odpad, napríklad ryžové šupky sa budú spaľovať v teplárňach. Oxid uhoľnatý, uvoľňovaný pri spaľovaní, bude vykurovať skleníky. Parky a farmy budú zaberať až 60 percent rozlohy mesta.

Stavby zo sci-fi najviac pripomínajú projekty plávajúcich miest. Majú výstižný názov - Lilypad, List lekna. Úvahy o nich sú čoraz realistickejšie práve pre očakávané zvýšenie hladín morí a oceánov. Podľa vedcov je taká hrozba veľmi reálna, nebolo by to po prvý raz v histórii.

Tieto obrovské mestá podľa architektov nebudú zakotvené, ale budú sa voľne vznášať na hladine, možno ich budú unášať aj morské prúdy. Uprostred mesta, určeného pre 50-tisíc obyvateľov, je pod úrovňou morskej hladiny situovaná centrálna lagúna, ktorá mu zabezpečuje stabilitu. Okrem toho zachytáva a filtruje dažďovú vodu. Zatiaľ však nie je úplne vyriešený prob­lém výroby energie ani zásobovanie obyvateľov potravinami. Hoci sa koncept plávajúcich miest zdá nedoriešený, v dlhodobej perspektíve je uskutočniteľný, najmä v prípade, ak v dôsledku globálneho otepľovania zalejú oceány časť pevniny.