Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Legenda JGT

Drámy a prózy života slávneho muža slovenskej literatúry

Pavol Janík

Dvadsiateho mája 2010 uplynie 70 rokov od smrti jedného z vrcholných reprezentantov slovenskej realistickej literatúry, popredného dramatika, prozaika, ale aj politicky aktívneho dejateľa Jozefa Gregora-Tajovského.

Jeho najznámejším dielom je nepochybne majstrovská hra Statky-zmätky (1909). Autor brilantne komponovaným tvarom zaujíma kritické stanovisko k ma­jetku, ktorý je pôvodcom arogantnej moci, ale aj medziľudských konfliktov a charakterových deformácií. Podstatu tvorby JGT vari najpresnejšie vystihol prenikavý pohľad Andreja Kostolného: „Tajovský poznal silu satiry. Vedel, že je rovnako presvedčivá ako krátka próza, do ktorej neprenikol ani kúsok slnečného lúča. Vedel písať aj najsmutnejšie poviedky, aké len má slovenská literatúra... A vedel písať aj poviedky, v ktorých dokázal mimoriadne krásne vyčariť akýsi pablesk šťastia tam, kde ho tzv. telesným zrakom nik nevidel. A vedel písať drámu i tragédiu. Humoreske vdýchol poslanie rozniesť do slovenských dedín trocha radosti. Satire dal ráz bojovného vojenského rozkazu. Taká pestrá bola Tajovského paleta."

Literát, učiteľ, bankár, vojak, politik
O Tajovského vzťahu k realite svedčia aj slová z jeho listu, ktorý 6. decembra 1906 adresoval svojej vtedajšej snúbenici Hane Lilgovej (čiže svojej neskoršej manželke): „Život je život, teda neštylizuj v oblakoch, nesnívaj v povestiach a bájach, ale dotýkaj sa skutočnosti, života..." V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že aj autorova životná družka Hana Gregorová (30. 1. 1885 Martin - 11. 12. 1958 Praha) zanechala nezmazateľnú literárnu stopu sociálne vnímavými prózami, pôsobivými dielami určenými detským čitateľom i posmrtne vydanými memoárami. Ich dcéra Dagmar Gregorová-Prášilová (24. 4. 1916 Budapešť - 23. 9. 2004 Praha) preložila drámy a prózy svojich predkov do češtiny, vydala knihu príbehov z vlastnej rodiny, beletrizované spomienky na otca, korešpondenciu rodičov doplnenú o vlastné postrehy a zážitky.

Tajovský (občianskym menom Jozef Gregor) študoval na Uči­teľskom ústave v Kláštore pod Znievom a na Obchodnej akadémii v Prahe. Pôsobil ako pedagóg v Banskej Bystrici, ako aj v obciach na Horehroní a Považí. Začiatkom 20. storočia pracoval vo Vidieckej ľudovej banke v Trnave a v Tatrabanke v Martine. Súbežne sa podieľal na redigovaní Bielkových Ľudových novín. Osud a profesia ho zaviali do Ľudovej banky v Nadlaku, ktorý sa dnes nachádza na území Rumunska a je dôležitým kultúrnym centrom dolnozemskej slovenskej komunity. Neskôr bol vedúcim filiálky Tatrabanky v Prešove. Tajovský sa tiež zaradil k tým osobnostiam z prirodzenej duchovnej elity nášho národa, ktoré spojili svoj osud so Slovenskou národnou stranou - stal sa jej tajomníkom v Martine. Po zastavení činnosti SNS sa stal redaktorom Národného hlásnika.

V rámci 1. svetovej vojny ho v uniforme rakúsko-uhorskej armády odvelili na východný front, kde sa zapojil do československého zahraničného odboja v Rusku, bol redaktorom Československých hlasov v Kyjeve a šéfredaktorom Slovenských hlasov. Získal hodnosť kapitána československých légií. Po vojne sa cez USA vrátil do novej vlasti, ktorá vznikla na troskách dovtedajšej monarchie. Prechodne žil v Martine, potom bol v hodnosti majora prednostom umiestňovacej legionárskej kancelárie v Bratislave. Do výslužby odišiel v roku 1925 ako podplukovník Československej armády. Odvtedy sa venoval výlučne literárnej tvorbe.

Excelentný dramatik
Jozef Gregor-Tajovský sa knižne predstavil poviedkami s etickou naliehavosťou Omrvinky a Z de­diny (obe 1897), na ktoré nadviazal v príbuznej polohe dielom Rozprávky (1900). Po nich dosiahol kvalitatívny vrchol v oblasti krátkych próz zachytávajúcich život typických charakterov z najnižších vrstiev spoločnosti - napríklad Maco Mlieč, Apoliena, Mamka Pôstková, Mišo, Kosec Môcik. Poviedky s vojnovými motívmi sústredil k tituloch Na front a iné rozprávky a Roz­právky o československých légiách (obe 1920). Najviac ho však preslávila dramatická tvorba. V nej debutoval fraškou Jej budúci a hrou Sľuby (obe 1898), výraznejšiu pozornosť si získal komédiou s folklórnymi prvkami Ženský zákon (1901). Psycho­logické a etické dôrazy zaznievajú v jeho drámach Matka (1906), Nový život, už spomínané Statky-zmätky (obe 1909), Hriech, V službe (obe 1911) a Tma (1912). V historickej hre Smrť Ďurka Langsfelda (1923, druhá verzia 1932) zobrazil osud jedného z martýrov slovenského povstania v rokoch 1848 - 1849. V hre Blúznivci (1934) reagoval na prenasledovanie národovcov počas 1. svetovej vojny. V hre Sokolská rodina kritizoval malomeštiacke spolkárstvo. Bol aj plodným politickým a kultúrnym publicistom a z ruštiny preložil diela Čechova a Tolstého.

Životný príbeh a literárne dielo Jozefa Gregora-Tajovského sú príťažlivé aj s odstupom 70 rokov od jeho úmrtia. Umožňujú nám vidieť tragické i komické momenty kolízií protichodných zištných záujmov. Ukazujú nám správny smer aj na neistej pôde, v neprehľadnom labyrinte a v chaotickom pohybe všeobecnej honby za majetkom a peniazmi.

Fotografie:
Jedna z najznámejších fotografií Jozefa Gregora-Tajovského (18. 10. 1874 Tajov - 20. 5. 1940 Bratislava).

Tajovský s manželkou Hanou Gregorovou a dcérou Dagmar v roku 1922.