Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Foto: TASR/APFoto: TASR/AP

Grécko je len kus ľadovca

Michal Novotný

Hoci sa o finančnej pomoci stále len rokuje, je isté, že Grécku štáty EÚ peniaze požičajú. Neurobia to však pre charitu. Pôžičku budú krvopotne splácať predovšetkým grécki štátni zamestnanci a dôchodcovia. A bankári na tom po­riadne zarobia.

Predstavitelia Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky sú v Grécku už od začiatku marca a spolu s gréckymi odborníkmi rozoberajú tamojšiu finančnú krízu.

Grécko sa do problémov dostalo pre neschopnosť krajiny splácať svoje záväzky. Pomoc od ostatných krajín nie je však riešenie, ktoré by trvalo vyriešilo grécku krízu. Má len upokojiť trh a nespustiť lavínu krachov aj v iných krajinách. Ukazuje sa totiž, že Grécko je len vrchol ľadovca a relatívne blízko k podobnému vývoju majú aj Portugalsko, Španielsko či Taliansko. Dohoda, o ktorej sa v Aténach s takou intenzitou rokovalo a rokuje, má teda presný cieľ. Presvedčiť investorov, že svoje peniaze určite dostanú. Mali by však ako protislužbu znížiť svoje požadované výnosy z gréckeho dlhu. Vysoké úroky totiž doslova ruinujú grécku štátnu pokladnicu a každé percento ich zvýšenia stojí krajinu miliardy eur.

Do akej miery sa podarí v tejto oblasti dosiahnuť dohodu, závisí od vzájomného kompromisu. Určite však ani peniaze pre Grékov od krajín eurozóny nebudú lacné.

Aby Atény neskrachovali, potrebujú totiž len v tomto roku od krajín eurozóny 30 miliárd eur a od fondu ďalších 15 miliárd eur. Tieto peniaze si budú mu­sieť aj krajiny eurozóny požičať - predo­všetkým od bánk. Proti tomu sú najmä Nemci, od ktorých by mali Gréci dostať najviac peňazí, ale aj obyvatelia ďalších krajín vrátane Slovenska. Väčšina Nemcov si myslí, že nie je dôvod, aby niekoho dotovali. Vznikla tam dokonca iniciatíva odchodu krajiny z eurozóny.

Slovensko by sa na záchrane verejných financií Grécka malo podieľať pôžičkou vo výške 306 miliónov eur. Vyplýva to z 0,69-percentného podielu na eurozónovom kapitále v Európskej centrálnej banke.

„Z pohľadu verejných financií by to bola zisková finančná operácia, pretože úroková sadzba, za ktorú by Slovensko poskytlo pomoc, by bola vyššia ako náklady na získanie týchto finančných prostriedkov," povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.

Vzhľadom na rating Slovenska - A 1 so stabilným výhľadom si na finančnom trhu naozaj dokážeme požičať peniaze výhodnejšie ako napríklad krízou zmietané Grécko. Tomu sa pri ratingu BBB mínus výhodné úvery len ťažko získavajú.

Je však pomoc, na ktorej sa napokon zarobí, pomocou? No a otázna je aj súdržnosť európskeho spoločenstva. Nemecké volanie o novom a užšom spoločenstve „len" spoľahlivých členov naznačuje, že triedenie na lepších a horších sa v Európe nikdy neskončilo. Jednu deliacu čiaru Východ - Západ môže už onedlho vystriedať chudobný juh a bohatý sever.