Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Foto: TASR/APFoto: TASR/AP

Chaos vo vzduchu

Pavol David

Po svetovej hospodárskej kríze zasiahla Európu kríza leteckej dopravy. Vyvolal ju výbuch islandskej sopky v oblasti ľadovca Eyjafjallajökull v južnej časti ostrova v nedeľu 21. marca. Táto sopka doteraz nebola aktívna od roku 1823.

Narastajúca vulkanická aktivita na Islande v posledných rokoch môže naznačovať príchod obdobia s väčším množstvom erupcií, ktoré môže trvať vyše pol storočia. Obrovský mrak sopečného popola sa postupne rozšíril do vzdušného priestoru kontinentálnej Európy. A tak ministri dopravy štátov Európskej únie zakázali nad západnou Európou akékoľvek lety, pre údajné riziko poškodenia motorov lietadiel sopečným popolom. Na letiskách uviazlo množstvo cestujúcich a letecké spoločnosti a cestovné kancelárie začali zaznamenávať výrazné straty. Európska organizácia pre riadenie letovej premávky neskôr rozdelila vzdušný priestor na tri zóny. V prvej zóne sa nelietalo pre vysokú hustotu sopečného prachu, v druhej zóne bol prach v nižších koncentráciách a jednotlivé štáty sa mohli rozhodnúť, či lety povolia. V tretej zóne sa mohlo lietať bežne.

Rozhodnutím zatvoriť vzdušný pries­tor Európy sa zrušilo neuveriteľných stotisíc letov. Letecké spoločnosti tak prišli o 1,5 až 2 miliardy eur. Na Slovensku sa v dôsledku obmedzenia neuskutočnilo 113 letov, čo zasiahlo približne 17-tisíc cestujúcich. Zrušil sa prvý let z Bagdadu do Londýna za posledných dvadsať rokov, bolo potrebné presmerovať aj nemecký vládny špeciál s kancelárkou Angelou Merkelovou pri jej návrate zo Spojených štátov. Lietadlo pristálo v Lisabone...

Problémy postihli aj obchodníkov. Pre paralyzovanú leteckú dopravu nedostala Európa zásielky kvetov z Latinskej Ameriky, Japonska či Afriky a nahrádzalo ich Holandsko zo svojich zásob. Zrušila sa pol roka pripravovaná konferencia o medzinárodnej bezpečnosti Globsec v Bratislave, čo znamená stratu tisícov eur. Dovolenkári si museli predĺžiť pobyt v exotických krajinách, často zo svojho vrecka. Mnohí klienti svoje dovolenky zrušili, čím strácali cestovné kancelárie.

Bolo také drastické obmedzenie leteckej premávky, v dejinách leteckej prepravy absolútne bezprecedentné, opodstatnené? Za posledné dve desaťročia sa síce vyskytli dva prípady, keď lietadlá takmer havarovali, keď prelietavali cez sopečný mrak náhle vybuchnutých sopiek, niektorí odborníci však tvrdia, že išlo o extrémne prípady, keď lietadlo letelo priamo ponad sopku. Testy pred pár dňami uskutočnené leteckými spoločnosťami ukázali, že migrujúci prach z islandskej sopky škodí lietadlám iba minimálne. Podľa nemenovaného amerického diplomata však popol poškodil motory stíhačiek NATO, ktoré cez mrak leteli. Odborníci tvrdia, že aj malé percento prachu vo vzduchu predstavuje obrovské riziko poškodenia motora. Rozžeravené prachové čiastočky zvyšujú teplotu turbíny a spôsobujú prehrievanie motora. Prach môže poškodiť aj okná a časť systémov merania. Nuž, opatrnosti nikdy nie je dosť a v leteckej doprave to platí dvojnásobne.

Podľa názoru vulkanológov by erupcie sopky na Islande mohli pretrvávať až šesť mesiacov. Na hromadné zrušenie letov doplatili nielen cestujúci, ktorí na niekoľko dní uviazli na letiskách. Mnohé malé letecké spoločnosti skrachovali, alebo im reálne hrozí krach. A tak sa vynára otázka, či chaos nebol vyvolaný zámerne na to, aby väčší prepravcovia mohli v rámci globalizácie pohltiť tých menších.