Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Katynská tragédia

Záhadná kliatba na poľsko-ruských vzťahoch

Peter Greguš

Britský novinár a historik Alexander Werth v minulom storočí napísal, že na poľsko-ruských vzťahoch leží akási záhadná kliatba. Dnes by si obidve strany želali, aby pominula.

Spojenec Nemecka
ZSSR a nacistické Nemecko podpísali Pakt o neútočení 23. augusta 1939. Jeho uzavretie bolo pre svetovú verejnosť šokujúcim prekvapením. Treba pripomenúť niekoľko okolností. Na jeseň 1938, keď sa nacistické Nemecko vyhrážalo vojnou Československu, Poľsko vystupovalo ako faktický spojenec Nemecka. Po mníchovskom diktáte tiež zabralo československé územia (Tešínsko a časti Oravy a Spiša). Ešte v marci 1939, keď Hitler tlačil na Tisa, aby vyhlásil samostatnosť Slovenska, vyhrážal sa, že ak sa to nestane, krajinu rozdelí medzi Poľsko a Maďarsko.

Sovietska Červená armáda 17. sep­tembra 1939 vstúpila na územie Poľska. Sovieti túto akciu odôvodňovali aj tým, že poľský štát bol v rozklade a nik presne nevedel, kde sa nachádza poľská vláda, ktorá ušla z krajiny cez Rumunsko. Treba však pripomenúť, že keď sa po 1. svetovej vojne obnovil poľský štát, Dohoda ako jeho východnú hranicu navrhovala tzv. Curzonovu líniu (pomenovanú podľa britského ministra zahraničných vecí). Táto línia je doteraz východnou hranicou Poľska. Sovietsky zväz utrpel v roku 1920 porážku vo vojne s Poľskom a hoci Dohoda presa­dzovala Curzonovu líniu, Poliaci zabrali na východe rozsiahle územia obývané Ukrajincami a Bielo­rusmi. Poľsko zabralo aj hlavné mesto Litvy Vilnius. Hoci sa väčšina Sovietmi obsadeného územia stala súčasťou Bieloruskej a Ukrajinskej SSR, Vilnius s okolím vrátili Litve. Litva, Lotyšsko a Estónsko však boli v júni 1940 pripojené k Sovietskemu zväzu.

Po 17. septembri 1939 sa do so­vietskeho zajatia dostalo zhruba 250-tisíc poľských vojakov. Údajne boli umiestnení v zajateckých táboroch v Kozielsku, Staro­bielsku a Ostaškove. V Katyn­skom lese neďaleko Smolenska nemal byť zajatecký tábor, ale rekreačné stredisko sovietskej politickej polície NKVD.

Po nacistickom útoku na ZSSR sovietska a poľská emigračná vláda v Londýne nadviazali kontakty. Dohodli sa, že Poliaci žijúci na území ZSSR budú môcť vytvoriť armádu pod velením generála Andersa. Po krátkom zlepšení sovietsko-poľských vzťahov v druhej polovici roku 1941 však prišlo k ich zhoršovaniu. Sovietske miesta napríklad neposkytovali informácie o osudoch mnohých Poliakov na území ZSSR. Poľské jednotky, ktoré sa sformovali pod velením generála Andersa, na jar 1942 odišli do Iránu.

Pripomienka bolestnej minulosti
Nemecký rozhlas 13. apríla 1943 oznámil, že v Katynskom lese pri Smolensku odhalili hromadné hroby, v ktorých ležalo vyše 20-tisíc poľských vojakov. Podľa nemeckých tvrdení malo k masak­re prísť v apríli 1940. Sovietska strana vzápätí vydala vyhlásenie, že ich povraždili Nemci, keď sa dostali do tejto oblasti v lete 1941. Poľská vláda požiadala o prešetrenie masakry Medzi­národný Červený kríž. ZSSR považoval túto žiadosť za provokáciu a prerušil s poľskou vládou v Lon­dýne styky.

Krátko po oznámení o odhalení hrobov Nemci pozvali na miesto masakry novinárov a odborní­kov z krajín, ktoré okupovali alebo boli pod ich vplyvom. Za Slovensko tam bol lekár a básnik František Šubík, známy pod umeleckým menom Andrej Žarnov. Z Pro­tektorátu Čechy a Morava bol pozvaný český profesor patológie František Hájek a známy český spisovateľ František Kožík. Kým Hájek a Kožík po vojne odvolali svoje svedectvá, František Šubík to odmietol, ocitol sa vo väzení a v roku 1952 emigroval.

Červená armáda znovu dobyla oblasť Katynského lesa v septembri 1943. V januári 1944 hroby skúmala sovietska komisia pre vyšetrovanie nacistických vojnových zločinov. Podľa jej tvrdení spáchali masakru Nemci v lete 1941.

V roku 1990 vo vtedajšom Sovietskom zväze priznali vinu za masakru v Katyni, ale spoločná rusko-poľská komisia nebola úspešná. Dodnes ostáva veľa nevyriešených otázok, napríklad presný počet obetí.

V súčasnosti sú vzťahy medzi Poľskom a Ruskom lepšie ako v minulosti a Katyň je predovšetkým pripomienkou bolestnej minulosti. Moskva urobila koncom apríla ústretový krok, keď na príkaz prezidenta Dmitrija Medvedeva ruská archívna správa zverejnila autentické dokumenty o masakre. Doteraz utajované dokumenty sú prístupné na internetovej stránke Federálnej archívnej agentúry.

Fotografia:
Katynský prípad je bolestnou spomienkou na aziatský sadizmus a perverzitu pri likvidácii poľskej dôstojníckej a intelektuálnej elity v tej najbeštiálnejšej podobe, organizovaný Gruzíncami Stalinom a Berijom. Na snímke povojnová exhumácia obetí.