Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Monitor zahraničných udalostí

Fidesz má 262 kresiel
Volebný blok Fidesz-KDNP získal po druhom kole parlamentných volieb dvojtretinovú väčšinu v ma­ďarskom parlamente. Po sčítaní odovzdaných hlasov mu pripadlo 262 kresiel, socialisti majú 59 a krajne pravicová strana Jobbik 47 kresiel v 386-člennom parlamente. Podľa predsedu Ma­ďarského občianskeho zväzu-Fidesz Viktora Orbána urobili maďarskí voliči vo volebných miestnostiach revolúciu. Zdôraznil, že víťazstvo znamená obrovskú zodpovednosť. Spôsob, akým blok Fidesz-KDNP vyhral, zároveň označil za svetový rekord. Na preplnenom Vörösmartyho námestí v Budapešti niekoľko tisíc priaznivcov Fideszu sledovalo priebežné vyhodnocovanie výsledkov a otváralo fľaše so šampanským. Na záver Orbánovho prejavu zaspieval dav najprv maďarskú a po nej aj sikulskú hymnu.

Krym za plyn
Ruský premiér Vladimir Putin vyjadril veľkú spokojnosť s rusko-ukrajinskou dohodou, ktorá umožní ruskej čiernomorskej flotile pobudnúť na Kryme takmer až do roku 2050 výmenou za lacnejší plyn pre Ukrajincov. Podľa slov ruského premiéra ide o skvelú správu a dôkaz obnovenia dobrých vzťahov medzi oboma susedmi. Ruský líder upozornil aj na fakt, že dohoda na dlhé roky zaručí bezproblémové dodávky ruského zemného plynu do Európy cez Ukrajinu. Ako zároveň varoval, o tretinu lacnejší plyn pre Kyjev je výnimočná vec, keďže Moskva už nemá nijaké iné vojenské základne v zahraničí na rozdiel od „iných", podotkol v narážke na USA.

Volvo v čínskych rukách
Švédska automobilka Volvo ide s konečnou platnosťou do čínskych rúk. Čínsky koncern Geely a americký Ford sa už v decembri minulého roku rámcovo dohodli na obchode, doteraz však rokovali o hodnote Volva. Geely údajne zaplatí za automobilku 1,3 miliardy eur. Ročná produkcia Volva prekračuje tristotisíc vozidiel. Geely plánuje zachovať značku a organizačnú štruktúru vrátane centrály, výrobných kapacít a výskumného centra vo Švédsku. Šéf Geely Li Šu-fu však už plánuje otvoriť závod v Pekingu, ktorý by mal vyrábať ročne tristotisíc vozidiel Volvo. Vlani sa v Číne predalo vyše 13,6 milióna osobných automobilov, viac ako v USA, kde sa predalo zhruba 10 miliónov. Tento rok sa očakáva rast čínskeho trhu asi o osem percent, odborníci predpokladajú predaj 15 miliónov vozidiel. Čínski výrobcovia sa chcú presadiť aj na západných trhoch. Doterajšie pokusy im nevyšli, chýbala im technológia a modely rešpektované zákazníkmi. Získaním Volva môžu Číňania rýchlejšie prekonať prekážky, ktoré im bránia dosiahnuť ambiciózny cieľ.

Vraždili čierne vdovy
Bombové útoky z 29. marca počas rannej dopravnej špičky v moskovskom metre si vyžiadali 39 obetí na životoch a okolo 90 zranených. Jednou zo samovražedných bombových útočníčok na moskovské metro bola 17-ročná moslimská Džennet Abdur­achmanov­ová z Dagestanu, manželka za­vraždeného islamského pov­stalca Umalata Mago­medova. Toho vraj zabili ruské jednotky počas špeciálnej operácie koncom roka 2009. Abdurach­manovová sa s povstalcami údajne skontaktovala pred rokom prostredníctvom inter­netu. Druhou teroristkou, ktorá sa odpálila na za­stávke metra Lubjanka, bola Mariam Šaripovová, narodená v roku 1982. K tragickým incidentom sa prihlásil vodca islamských teroristov na Kaukaze Doku Umarov. Samozvaný prezident nikým neuznaného Kaukazského emirátu je dlhodobo považovaný za najnebezpečnejšieho vodcu povstalcov na Kaukaze.

Medvedev alebo Putin?
Ruský prezident Dmitrij Medvedev nevylúčil, že sa bude v roku 2012 uchádzať o ďalšie funkčné obdobie na poste hlavy štátu. Vyhlásil, že kandidovať na prezidenta bude v prípade, ak bude verejnosť spokojná s jeho prácou a „ak to bude dobré pre jeho krajinu". „Ak to bude nevyhnutné pre moju krajinu a pre zachovanie súčasného kurzu, potom nemôžem vylúčiť nič vrátane mojej účasti na voľbách," povedal ruský prezident, ktorý v kresle nahradil Vladimira Putina. Putin sa tretíkrát za sebou nemohol uchádzať o funkciu hlavy štátu. V minulosti však nevylúčil, že by opäť mohol kandidovať na post prezidenta.

Neobľúbení židia
Zo štúdie univerzity v izraelskom Tel Avive vyplýva, že v Európskej únii v minulom roku citeľne stúpol počet antisemitských útokov. Počet incidentov len vo Veľkej Británii vzrástol o 69 percent. Podobný vývoj zaznamenalo aj Fran­cúzsko, kde policajné záznamy evidujú zhruba o tri štvrtiny viac antisemitských incidentov ako rok predtým. V 195 prípadoch pritom išlo o fyzický útok. Štúdia v súvislosti s Českom pripomína, že Najvyšší správny súd vo februári tohto roka rozpustil Robotnícku stranu, ktorá okrem iného upozornila na veľký počet židov vo vedení českého štátu. K židovskému pôvodu sa hlási napríklad premiér Jan Fischer. Väčšinu incidentov v EÚ predstavuje ničenie významných židovských stavieb vandalmi alebo pokrikovanie antisemitských hesiel. Izraelská univerzita z rastu napätia obviňuje aj niektoré európske štáty, ktoré podľa nej súhlasia s názorom, že minuloročný zásah Izraela proti Palestínčanom v pásme Gazy je porovnateľný so zločinom nacistov počas 2. svetovej vojny proti židovskému obyvateľstvu.

Veľké Albánsko?
Nový albánsky štát, ktorý má zahŕňať Albánsko, Kosovo, ďalšie časti Srbska, Čiernej Hory, Macedónska a Grécka s albánskym obyvateľstvom, by sa mal sformovať do roku 2013. Vyhlásil to bývalý poradca albánskeho ministra zahraničných vecí Koco Danaj. Projekt pod názvom Prirodzené Albánsko podľa neho predvída, že sa nový albánsky štát sformuje mierovou cestou po rozhovoroch zo susedmi. Podľa Danaja treba dať predstaviteľom Albáncov v susedných štátoch právo, aby sa v referende vyjadrili, či chcú byť súčasťou nového štátu. Stratégia jeho formovania sa zakladá na „dialógu so všetkými, bez predsudkov a predchádzajúcich rozhodnutí". „Prostriedkami na realizáciu prirodzeného Albánska sú dialóg a demokratické rokovania, lebo Albánci počas storočí už preliali toľko krvi, že by vytvorili nie jedno Albánsko, ale niekoľko. Preto už nie je potrebné prelievať ďalšiu krv," uviedol Danaj.

EÚ schudobnie
Veľká časť Európskej únie podľa odborníkov v nasledujúcich rokoch pre vysokú zadlženosť štátov schudobnie. Dlhy štátov EÚ rástli už pred vypuknutím svetovej hospodárskej krízy. Po jej nástupe sa zvýšila aj nezamestnanosť, čím sa znížili príjmy vlád, využívané aj na vyplácanie dôchodkov či sociálnych dávok. Počet ľudí v dôchodkovom veku v únii navyše stále rastie, čím sa zvyšujú náklady na dôchodky, ale aj zdravotnú starostlivosť. Keďže podľa odborníkov už v Európe nemožno očakávať taký vysoký rast ekonomiky ako pred krízou, životný štandard mnohých obyvateľov sa zníži. Štát bude poskytovať len základný balík sociálnych služieb, teda dôchodok na úrovni sociálneho minima či základnú zdravotnú starostlivosť.

Nová dohoda
Prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev podpísali v Prahe kľúčovú dohodu o jadrovom odzbrojení. Dokument s názvom Nový START nahradí Zmluvu o obme­dzení počtu strategických zbraní (START) z roku 1991, ktorej platnosť vypršala 5. decembra 2009. Obama považuje podpis zmluvy za „míľnik pre jadrovú bezpečnosť sveta, ako aj pre vzťahy medzi Ruskom a USA". Nová dohoda obmedzuje počet rozmiestnených bojových hlavíc oboch krajín na 1 550, čo je asi o 30 percent menej ako limit stanovený v roku 2002 v zmluve SORT. Limit počtu nosičov, teda bombardérov, ponoriek a rakiet je stanovený na 700 kusov. Rusko má v súčasnosti asi 560 nosičov, čo je menej ako požaduje nová dohoda. USA ich majú asi o 12 percent viac, ako je limit. Záväzky stanovené v zmluve musia oba štáty splniť do 7 rokov. Nový START neobme­dzuje americké plány na rozmiestnenie protiraketovej obrany v Európe.