Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Kresby: Andrej MišanekKresby: Andrej Mišanek

Máte slovo

Nezaslúžia si poctu
Dočítal som sa, že na Vajanského nábreží má stáť socha T. G. Masaryka. Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že Masaryk a Beneš ukradli Slovensku trinásť obcí na Orave a Spiši. Ich obyvatelia stratili svoju vlasť, Slovensko svojich občanov a kus krásnej domoviny. Za tento zločin si nezaslúžia mať na Slovensku pomenovanú po sebe nijakú ulicu ani postavenú sochu. Pred Slovenským národným múzeom by mal na pylóne stáť slovenský dvojkríž ako symbol československej vzájomnosti a dopĺňať by ho mal pomník padlým československým legionárom na podstavci pod pylónom. Český lev už stojí na pylóne pri Dunaji. Dúfam, že aj v Prahe pri Vltave postavia podobný pamätník československej vzájomnosti so slovenským dvojkrížom.

Timot Horský, Bratislava

Dokedy?
Dokedy budeme na Slovensku stavať sochy ľuďom, ktorí nás nikdy nerešpektovali? Darujme sochy českého leva a Masaryka českému národu, v Bratislave nemajú čo hľadať.

Paul Krajci, Kanada

Socializmus kontra kapitalizmus
Naše médiá útočia na 8. marec ako na socialistický sviatok. Pritom sa Medzinárodný deň žien neoslavoval len v socialistických krajinách. Nedávno som v rozhlasovej relácii počul diskusiu o tom, či dal socializmus niečo ženám. Čo im však dal kapitalizmus? Matky s deťmi sa dnes oveľa ťažšie zamestnajú, znevýhodnení sú aj ľudia starší ako 50 rokov.

čitateľ Imrich, Košice

O vlastenectve
V roku 1990 som ako učiteľ strednej školy vyvesil slovenský znak v miestnosti, kde sa konali maturitné skúšky a v detskom tábore sme vztyčovali slovenskú zástavu a púšťali len druhú strofu vtedajšej hymny. Následky znášam ešte doteraz. Kladiem si otázku: Kto iný ako škola má vychovávať k vlastenectvu, k hrdosti a pracovitosti? Prečo toľko ryku-kriku proti vlasteneckému zákonu z úst politikov, ktorých porodila slovenská matka? Kresťanstvo a vlastenectvo sú ako koľajnice. Po nich sa slovenský národ posúval v histórii, aby dokázal prežiť. Po neprijatí tohto zákona budú naši nepriatelia zvesovať dvojramenný kríž zo škôl, úradov za asistencie terajších krikľúňov a zakomplexovaných čechoslovakistov. Je mi smutno, ale musím konštatovať, že existujú žiaci ZŠ a SŠ, ktorí neovládajú celú štátnu hymnu, alebo ju ovládajú s chybami. Dnes sa bez hanby ozývajú tí, ktorí sa tajne vysmievali symbolu kríža, dehonestovali slovenské dejiny, falzifikovali ich, zatajovali historickú pravdu, prznili štúrovcov, kydali na osobnosti, akými boli Štefánik, Hlinka či Dubček... A na záver jedna príhoda. Ako vedúci detského medzinárodného tábora sme pripravovali slávnostné otvorenie. Chlapci nevydržali oddychovať a začali hrať futbal. Keďže do otvorenia bolo dosť času, sledoval som zápas našich a poľských futbalových nádejí, ale aj skupinu poľských harcerov, ktorí niesli na hodvábnom vankúšiku „polski flag". Skracovali si cestu cez ihrisko a v tom momente poľskí chlapci prestali hrať futbal a v pozore vzdávali úctu svojej bielo-červenej zástave. Naši chlapci len nechápavo pozerali a víťazoslávne sa objímali a tešili sa zo streleného gólu. „Áno chlapci," povedal som im „gól ste dali, ale do vlastnej brány..."

Vincent Bujňák, Bardejov

Tá naša rodina
Čoraz viac počúvame o raste rozvodovosti, na druhej silnejú tlaky na legalizáciu homosexuálnych vzťahov. Určite tí z nás, ktorí ešte zdravo uvažujeme, si vieme predstaviť, čo by spôsobilo niečo také, ako je uznanie legálneho zväzku gayov a lesieb. Je nemysliteľné a priam choré, aby pár rovnakého pohlavia vychovával dieťa. Vtedy by pojem rodina určite stratil pôvodný zmysel a rodina by prestala plniť úlohu socializačného faktora.

Socializácia je vlastne druh prisvojovania určitej životnej roly. Dievčatá napodobňujú matku, chlapci zasa otca. Aké by to bolo, keby dvaja muži vychovávali dievčatko?

Skúsme sa všetci zamyslieť nad skutočným významom a zmyslom pojmu rodina. Nechceme mať predsa pomýlenú spoločnosť!

J. Václavová, Trenčín

Inú možnosť nemáme
Do parlamentných volieb ostáva ešte niekoľko týždňov. Zvážme, koho budeme voliť. Dôležitý je aj postoj kandidátov k vlasti. Bez lásky k národu sú to len dobre platení žoldnieri, ktorí za osobné výhody slúžia tomu, kto viac platí. Ak z možných kandidátov vylúčime neschopných, chamtivých, takých, ktorí len kritizujú, ale nič múdre nenavrhnú, pretože na to nemajú schopnosti, potom z volieb odstránime lotériu, či dopadnú dobre alebo nie. Z ostávajúcej ponuky vyberieme to najlepšie, alebo sa aspoň o to pokúsime. Inú možnosť nemáme.

JUDr. Emil Hollý, Žilina

Banda Požoňákov
V Bratislave banda Požoňákov na veľkú radosť SMK, Mostu-Híd a KDH protestovala proti vlasteneckému zákonu. To neboli Slováci, pretože každý Slovák by sa za taký názor musel od hanby prepadnúť pod zem. Na cirkevných školách, tiež dotovaných štátom, sa žiaci každý deň modlia a nik to nepovažuje za kontraproduktívne. Tak prečo by nemohli raz za týždeň zaspievať hymnu? Protestujúci občania si asi neuvedomujú, že štát vydáva na vzdelanie značné množstvo prostriedkov z daní našich občanov. Ja aj mnohí ďalší občania so zákonom o vlastenectve súhlasíme.

Táňa Ortová, Nitra

Z našich vreciek
Ak sa nemýlim, tak tvorcovia a interpreti populárnej hudby profitujú z každej odohratej skladby. Pri sústavnom nariekaní pracovníkov Slovenského rozhlasu pre nedostatok peňazí mi prístup hudobných redaktorov k výberu skladieb pripadá ako vlastizrada. V reláciách znejú anglické a české piesne, slovenských spevákov počuť len občas, aj to zväčša tých, čo majú trvalý pobyt v Prahe, prípadne tých „správnych". Pôsobí veľmi zvláštne, ak po pozvánke na ­folklórne slávnosti zaznie mo­derná anglická pieseň. Prečo idú peniaze z našich daní do zahraničných vreciek, keď by si z nich mohli naši umelci prilepšiť dôchodky?

Alexander Molnár, Bratislava

Milí priatelia,
v marcovom čísle vášho časopisu ste na strane 44 uverejnili článok Varíme s Michaelou Saleh. Priezvisko ste mali vyskloňovať, v titulku malo byť s Michaelou Salehovou. Uvádzate, že sa vydala za Nidala Saleha. Prečo nie za Saleh? Nuž preto, že ste to vyskloňovali. A keď sa skloňujú mužské priezviská, prečo by sa nemali aj ženské? Hociktorá Slovenka si môže zvoliť priezvisko bez „ová". Ak je v 1. páde Cibulka, počúvame reportáže od Cibulku. Ak je Cibulková, tak od Cibulkovej. Nebuďte smutní, nie ste jediní! V rádiách počúvame, že nám bude spievať Kirschner alebo Rolins. Všetky priezviská však treba v slovenskom jazyku skloňovať. Ak mi neveríte, môžete si to overiť v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV.

K. Baková, Nitra

Ako herci v reality šou
„Naše" televízie nás pred pár rokmi zahlcovali rôznymi reality šou. Kamkoľvek sme prepli, pozerali sme sa na ľudí, ktorí sa pod dohľadom kamier „Veľkého brata" a iných amerických strašiakov sprchovali, jedli, umývali si zuby či dokonca aj používali toalety. To všetko pre peniaze. Prejdime sa dnes po našich mestách a dedinách. Skoro z každého rohu na nás číhajú bezpečnostné kamery. Na bankomatoch, zastávkach, toaletách, ale aj na domoch či parkoviskách. Majú slúžiť na ochranu nášho zdravia a majetku. Elektronické oko nás všetkých sleduje pri nastupovaní a vystupovaní do dopravného prostriedku, pri vstupe do svojho domu ako zločincov. Aký je rozdiel medzi sledovaním kamerami a strážnikmi? Kamera je pohodlnejšia a „kliknutím" myši si nás dokážu nájsť všade a bez fyzickej námahy. Myslíte si, že doma ste v bezpečí? Omyl. Skvelý vynález s názvom mobilný telefón sa dá použiť nielen na odpočúvanie, ale aj ako snímač pohybu! Na mape systému sme len pohybujúce sa či stojace číslo. Je toto voľnosť pohybu a splnené právo na súkromie? Napriek zákonu, že vaše údaje nemôžu byť zneužité, sme sa mnohokrát presvedčili, že to tak nie je. Policajti v uliciach aj kamery sa platia z našich peňazí. A výsledky sú naozaj „prekvapujúce". Pozitíva pre slušného človeka nijaké, len strata slobody...

Jakub Surmik, Prešov

Proti sebe
Dôležité je nielen spievanie štátnej hymny na školách na základe vlasteneckého zákona, ale aj to, aby sa žiaci učili pravdivé novodobé dejiny, ktoré boli a dodnes sú spolitizované a neobjektívne. Dokonca aj sami historici sú nejednotní. V aprílovom čísle vášho mesačníka v rozhovore s A. Belousovovou s názvom V jednom balíku služieb uvádzate vetu: „Na malom Slovensku bolo jedno z najväčších európskych povstaní proti fašizmu." Nič sa tak politicky nezneužíva ako Povstanie, vždy sa mu dal význam podľa toho, aká bola doba. Po vojne sa hovorilo, že bolo za obnovenie ČSR, za socializmu bolo za komunistické ideály, dnes je za demokraciu proti fašizmu. Povstanie bolo predčasné, zle zorganizované a zmanipulované cudzími silami. Nebolo národné ani slávne. Neťahali sme spolu za jeden povraz a dodnes sa preto hádame, dokonca nenávidíme. Najsmutnejšie bolo, že Slovák použil proti Slovákovi zbraň. Samostatné skupiny prepadávali a vraždili civilných obyvateľov. Zoznam 2 300 obetí možno nájsť v zborníku seminára Die ater - nešťastný deň 29. august 1944. Povstalecká národná rada žiadala londýnsku vládu (Beneša) bombardovať Bratislavu, čo sa stalo dva razy. Po vojne vykonal Beneš veľkú pomstu na Slovákoch, aby sa im raz navždy odnechcelo mať svoj štát - to sú jeho slová. Po vojne boli desaťtisíce Slovákov odtransportované do sovietskych gulagov ako z porazeného štátu v rámci reparácie. Mať svoj vlastný štát znamená život. My sme však proti nemu povstali, čo nemá v histórii obdobu.

Elena Krištofová, Kozárovce