Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Res publica

Marián Tkáč

Vzduch nad naším Slovenskom akoby bol čímsi napáchnutý. Čokoľvek urobíme v prospech slovenskosti, našich záujmov, zdvihne sa vlna nevôle. Hoci ide o inde úplne bežné veci: hymna, vlajka, dorozumievanie sa menšiny s väčšinou. Nevedno, kde sa ten odpor rodí, obtrie sa však o opozíciu, mimovládky a zaduní na našom juhu. A farizejský palčiak nás poučí, kto je hanbou Slovenska. Pravdaže, on nie. „Vlastenecký zákon patrí na smetisko dejín," počuť z úst južného Slováka s nenašským prízvukom. Dáva o sebe vedieť niekoľko stoviek „maďarských" gymnazistov: „Slovenská hymna by už pre nás nebola taká cenná, keby sme ju mali počúvať každý deň..." Na našom juhu zneužívajú školákov!

Akousi istotou za posledné štyri roky bola koalícia. Zavše pohádaná, ale stabilná. Prichádzajú voľby, a zrazu brat nepozná brata. Dejú sa veci, ktorými sme my občania Slováci zaskočení. Oproti zvyklostiam sa prezidentom vrátený zákon zaradí na koniec rokovania parlamentu. A naši poslanci vrátane Vlada-zakladateľa sa boja pripomenúť si Trianon. Boja sa vari trianonskej nemennosti hraníc? Mierovej spolupráce štátov? Či zákazu vzniku revizionistických zoskupení v nástupníckych štátoch? A ten človek spoza Dunaja získal 68 percent! A svoje vyhlásenia nestiahol, len odložil. Nijaká pripomienka Tria­nonu, nijaká ulica, socha. Sme ticho, čakáme, čo urobia iní. Neprivolávame tým na seba také náhľady, aké vyslovil Béla Grünwald? „Celým svojím charakterom a počínaním sú Slováci stelesnením poníženosti. Človek len vtedy skutočne vidí, akým pánom je Maďar, keď vidí slovenského pána... ... ten je už Maďarom a nie Slovákom..."

Prečo niektorí koaličníci zabúdajú, že stabilná vláda po voľbách vyžaduje už teraz, pred voľbami, vzájomnú dôveru a úctu? To ten vzduch?