Foto: TASR/ Štefan Puškáš
V lone Malých Karpát
Červený Kameň bol súčasťou reťaze strážnych hradov medzi Uhorskom a českým kráľovstvom
Pavol Jemala
Nad obcou Častá sa týči hrad Červený Kameň. Možno sa sem dostať autom alebo autobusom, ale aj na bicykli či po turistických chodníkoch. História hradu je taká rozsiahla, že v skrátenej forme nemožno opísať všetko, čo sa v hrade udialo. Preto sa stručne pokúsime zhrnúť dejiny hradu, ktorý v roku 1970 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Stavba prvej pevnosti Červený Kameň je spojená v 13. storočí s menom kráľovnej Konštancie (Kunhuty), vdovy po českom panovníkovi Přemyslovi Otakarovi l. Stavbu pomenovali podľa červenej skaly, ktorá sa vyskytuje v okolí. Hrad bol súčasťou pohraničnej reťaze strážnych hradov medzi Uhorskom a českým kráľovstvom, ktorá siahala od Devína po Trenčín. V minulosti mali o hrad záujem mnohí panovníci. V roku 1523 ho od kráľovnej Márie, manželky Ľudovíta Jagelovského, získali bratia Alexius a Ján Thurzovci, spišskí magnáti. Panoval tu aj Matúš Čák Trenčiansky (13. a 14. storočie), ktorý hrad kúpil za rytiersky pancier a 200 mariek striebra. Z čias vládnutia Fuggerovcov zostali gigantické pivnice, kde sa nachádzali sklady s drahými kovmi, ktoré sem vozili z oblasti Banskej Štiavnice a Kremnice. Po smrti Antona Fuggera hrad v roku 1580 kúpil Mikuláš Pálffy. Pálffyovci boli vášniví cestovatelia a zberatelia umenia. Do hradu pozývali talianskych majstrov, ktorí tu zanechali množstvo nádherných fresiek, malieb, grafík a nábytku.
Exotické záhrady
Hrad niekoľkokrát vyhorel, a tak jeho obnova bola nevyhnutná. Výstavba pevnosti trvala dve desaťročia. V prvej stavebnej etape (1535-1544) postavili všetky štyri nárožné bašty pevnosti a obvodové murivá, ktoré bašty spájali, ďalej vysokú zaklenutú pivnicu po dĺžke juhozápadného krídla, systém vetracích šácht a kryté ochodze so strieľňami. Druhá stavebná etapa sa začala v roku 1548. V tom čase dostavali obytné (administratívne) krídlo s Kaplnkou sv. Kataríny na poschodí. Prestavba pokračovala ďalšími technickými, pre funkciu pevnosti nevyhnutnými súčasťami (napríklad hĺbením studne). Cez hradbovú priekopu k vstupnej bráne v severozápadnom krídle v roku 1555 postavili dubový padací most na kamenných pilieroch. Upravovateľ hradu Mikuláš Pálffy, bojovník s Turkami, sa stal známy ako tzv. rábsky hrdina, keď spolu s Adolfom Schwarzenbergom dobyl Ráb (Győr). Počas Rákócziho povstania v roku 1705 hrad Červený Kameň značne poškodili. S opravou a ďalšími prestavbami hradu začal Rudolf Pálffy. Najprv opravil poškodené časti hradu, predovšetkým plášťové murivá a delové bašty, ktoré v tom čase ešte slúžili svojmu účelu. V roku 1758 vypukol v severozápadnom krídle nad vstupnou bránou hradu požiar, ktorý zničil obytné priestory a hodinovú vežu. Pri obnove dostavali ďalšie podlažie nad juhovýchodným krídlom a južnú a východnú baštu, pričom podlažia zastrešili vysokými manzardovými strechami. Obnovili stajne a jazdiareň, pristavili nové hospodárske budovy. Padací most do hradu nahradili kamenným. V roku 1793 dal Rudolf Pálffy upraviť záhrady, v ktorých okrem vzácnych stromov vysadili aj exotické rastliny a stromy (pomarančovníky, citrónovníky a figovníky). Rudolfovi Pálffymu sa pripisuje aj vybudovanie barokovej krížovej cesty, ktorá viedla od vstupu do hradného areálu cez lúku k pohrebnej kaplnke Pálffyovcov.
Turistické lákadlá
Raritou Červeného Kameňa je hradná lekáreň na prízemí juhozápadného krídla, ktorá bola funkčná až do 19. storočia. Nábytkový korpus a výzdoba interiéru lekárne pochádzajú z roku 1752. Z lekárne Zlatý orol, ktorú zriadili v 17. storočí, sa zachovali nádoby z talianskej majoliky. S modernizáciou začal bratislavský architekt S. Sporzon začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia. V obytných priestoroch juhovýchodného krídla v tom čase vybudovali moderné vstavané hygienické zariadenia, upravili stropy a zmodernizovali vykurovanie.
Keď dnes návštevníci hradu prechádzajú reprezentačnými priestormi v juhozápadnom a juhovýchodnom krídle, kde si môžu prezrieť kvalitné kusy historického nábytku, obrazy, grafiky, taliansku fajansu a orientálne koberce, ťažko uveria, že základom paláca bola pevnosť postavená na úplne iný účel. V súčasnosti je hrad Červený Kameň múzeom sprístupneným počas celého roku. Atmosféru stredovekého hradu dotvárajú pravidelné víkendové programy - napríklad kováčske a rytierske dni. V Sokoliarskom dvore Astur možno vidieť najväčšiu kolekciu dravých vtákov na Slovensku. Návšteva expozície Slovenského národného múzea - Múzea Červený Kameň je zážitkom pre výnimočnú polohu v lone Malých Karpát a nádheru reprezentačných priestorov.
Fotografia:
Červený Kameň je jeden z najzaujímavejších turistických cieľov západného Slovenska. Na snímke vnútorné nádvorie hradu.
