Reprodukcia: archív

Foto: archív

Na prahu novej potopy?

Vstupujeme do etapy klimatickej nestability

Andrej Kisľakov

Príroda tam vystrájala naposledy 30. októbra minulého roku, čo si opäť vyžiadalo stovky obetí. Desaťtisíce ľudí sa utopili počas zničujúceho ázijského cunami koncom roku 2004. Nedávno otriaslo väčšie zemetrasenie Čínou a Afganistanom. Prírodné pohromy, ktoré v posledných rokoch „zametajú" našu planétu, signalizujú, že svet vstúpil do obdobia nielen politickej, ale aj klimatickej nestability. Vedci - biológovia a environmentalisti - z katastrofálnych zmien podnebia väčšinou obviňujú ľudskú rasu. Skleníkový efekt v dôsledku priemyselnej činnosti v globálnom otepľovaní určite hrá dôležitú úlohu, ale sú tu aj iné dôvody stojace za úvahu.

Gigantický stroj
Zem rotuje okolo svojej osi stále pomalšie. Medzinárodná služba sledujúca jej rotáciu v posledných rokoch k 24-hodinovému dňu pravidelne pridávala jednu alebo dve sekundy. Podľa Igora Kopylova, profesora na Moskovskom inštitúte pre energiu, je to hlavná príčina toho, prečo planéta - ktorá funguje v podstate ako gigantický elektrický stroj - vykazuje poruchy energetickej rovnováhy. Kopylov, ktorý o tomto jave hovoril už v roku 2004, je navyše presvedčený, že Zem už vstúpila do prvej etapy globálnych zmien. Oslabenie zemského magnetického poľa bolo po prvý raz registrované na začiatku 20. storočia. Zodpovedajúci pokles rýchlosti rotácie sa zistil koncom osemdesiatych a na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Podľa prepočtov uvoľní spomalenie zemskej rotácie o jednu sekundu ročne obrovské množstvo tepla, predstavujúce stonásobky objemu úhrnnej energie uvoľnenej celkovou ľudskou priemyselnou aktivitou.
Ak akceptujeme fakt, že všetky procesy na planéte prebiehajú v rámci kozmických cyklov závislých od pozície našej slnečnej sústavy v galaxii, tak ľudstvo môže čoskoro očakávať ďalšiu veľkú potopu, podobnú tej biblickej.
Slnečná sústava vrátane Zeme putuje po Mliečnej ceste po špirálovej eliptickej dráhe. Jeden väčší okruh trvá 200 až 210 miliónov rokov a po menšej špirále, určujúcej kratšie galaktické cykly, 26-tisíc rokov. Podľa toho trvá polovica cyklu 130 storočí. Tento časový úsek takmer presne zodpovedá datovaniu poslednej potopy, ktorá bola bez akýchkoľvek pochybností reálna. Okrem geologických a iných indícií túto desivú udalosť, úplne nezávisle od biblického textu, zaznamenali i mýty a legendy mnohých národov po celom svete.
Táto udalosť je pomerne presne datovateľná do roku 11 100 pred naším letopočtom. Ak pripustíme, že vývoj kultúrnej spoločnosti na našej planéte prebiehal približne 400-tisíc rokov, potom ľudstvo za toto obdobie zažilo tridsať veľkých záplav a dnes stojíme na prahu tridsiatej prvej.

Energetická nerovnováha
Kozmické cykly sú v ľudskom meradle také dlhé, že majú na život ľudí len malý vplyv, ale počiatočné aktívne fázy galaktického cyklu sú pre rozvoj civilizácie životne dôležité. Z pohľadu ruských vedcov sa Zem práve nachádza presne v tomto bode cyklu.
Proces zmien v činnosti elektrického stroja zvaného planéta Zem môžeme rozdeliť do troch etáp. V tej prvej - trvajúcej 300 až 500 rokov - sa bude relatívne rýchlou zmenou smeru bludných prúdov (v rámci zákonitostí platných pre elektrické stroje) upravovať magnetické pole Zeme, pričom severný magnetický pól sa presunie do východnej časti Severného ľadového oceánu. Posun magnetického poľa Zeme budú sprevádzať silné geomagnetické búrky, zemetrasenia a katastrofálne atmosférické poruchy vyvolané zmenami v cirkulácii oceánskeho a atmosférického prúdenia. Pokles intenzity geomagnetického poľa povedie k zmenám ozónovej vrstvy Zeme, čo spôsobí náhle skoky vo vývoji biosféry vzhľadom na zvýšenú hladinu dopadajúceho kozmického žiarenia. So zvyšovaním priemernej teploty povrchu planéty sa začnú topiť pevninské ľadovce a hladiny oceánu sa celosvetovo zvýšia.
Táto prvá, „zahrievacia" etapa prechodového obdobia je najkratšia a najaktívnejšia. Toto obdobie bude svedkom relatívne rýchleho brzdenia rotácie planéty, pri ktorom sa uvoľní neuveriteľné množstvo tepla, vedúce ku globálnemu otepľovaniu. V druhej fáze sa magnetické pole stabilizuje a rýchlosť rotácie bude pozvoľna stúpať tak dlho, až sa „elektrický stroj" Zem vráti do takmer normálnych obrátok. Zvyšovanie rýchlosti otáčania však spôsobí chladné obdobie; ľadovce znovu nadobudnú svoj objem a hladiny oceánov sa začnú vracať do súčasného normálu. V tretej etape sa obdobie prechodu skončí, rýchlosť rotácie sa stabilizuje a energetická rovnováha planéty sa vráti do podmienok predchádzajúcich milénií.
Po poslednej veľkej potope sa ľudstvo začalo rozširovať z východu na západ. Budeme čoskoro svedkami veľkého exodu opačným smerom? Možno by sme sa mali začať naozaj vážne zamýšľať nad rozvojom Sibíri...

Reprodukcia:
Takto videl biblickú potopu sveta nemecký barokový maliar Johann Heinrich Schönfeld v jednom zo svojich najznámejších diel Potopa.

Fotografia:
Stojíme na prahu tridsiatej prvej potopy v dejinách ľudstva?