Foto: archív

Sviatok rosničiek

Míľniky v histórii sledovania počasia a klímy

Pavel Šťastný

V tom období spôsobil obrovský zlom vynález telegrafu. Informácie o počasí sa už dali odovzdávať aj na diaľku. V jednotlivých štátoch postupne vznikali národné meteorologické služby. Ako v jednom z prvých štátov v Európe zriadili v Rakúsko-Uhorsku v roku 1851 Ústredný ústav pre meteorológiu a zemský magnetizmus (Zentral Anstalt für Meteorologie und Erdmagnetismus). Prevádzkoval pozorovaciu sieť v celej monarchii a výsledky meteorologických pozorovaní publikoval v ročenkách.

V kuchyni počasia
Pokroky v oblasti meteorologickej vedy, v poznaní zákonitostí atmosférických dejov, podporované technickými výdobytkami vyžadovali koordinovaný prístup. K najdôležitejším vtedajším aktuálnym problémom patrili merania, výmena informácií a údajov potrebných pre predpovede počasia, využívajúce sa najmä pre vyššiu bezpečnosť v lodnej doprave. Priaznivá situácia pre medzinárodnú spoluprácu nastala až po turbulentných šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia (občianska vojna v USA, vojnové konflikty v Európe). V roku 1873 sa vo Viedni konal prvý medzinárodný meteorologický kongres, ktorý sa stal veľkým medzníkom v rozvoji meteorológie. Na ňom sa dohodlo na zriadení Medzinárodnej meteorologickej organizácie (IMO), ktorá ako mimovládna organizácia vytvárala rámec pre medzinárodnú spoluprácu v zbere a výmene údajov, výskume a poskytovaní meteorologických služieb až do konca druhej svetovej vojny. Určila si svoje priority v zavádzaní jednotných metodík pozorovaní a tiež vo výskume. Napríklad prvý polárny rok (1882 - 1883), venujúci sa výskumu Arktídy, tzv. „kuchyne počasia", prispel k spresneniu meteorologických predpovedí. Postupne sa vytvorili možnosti na rozširovanie meteorologických sietí aj do iných častí Zeme - rovníkovej oblasti a južnej pologule. Po takmer troch štvrtinách storočia existencie IMO bolo jasné, že neštátna forma tejto organizácie nepostačuje pokryť rastúci význam meteorológie v celosvetovom meradle. Ďalším dôvodom na zmenu bol rýchlo pokračujúci vedecký a technický pokrok, najmä rozvoj letectva, pre ktoré boli presné meteorologické údaje nevyhnutné. Bez priamych zásahov a podpory vlád by sa nedali zvládnuť finančne a organizačne náročné medzinárodné aktivity IMO. Krátko po druhej svetovej vojne sa začali prípravy na úspešné pokračovanie medzinárodnej meteorologickej spolupráce v nových podmienkach.

Pod krídlami OSN
Na ôsmej konferencii riaditeľov meteorologických služieb IMO vo Washingtone v roku 1947 odsúhlasili Konvenciu o Svetovej meteorologickej organizácii so štatútom medzivládnej organizácie. Konvencia nadobudla platnosť 23. marca 1950. A práve tento deň sa meteorologická komunita rozhodla každoročne oslavovať ako Svetový meteorologický deň. Svetová meteorologická organizácia (WMO) je od roku 1951 jednou zo špecializovaných inštitúcií Organizácie Spojených národov. V systéme OSN je autoritatívnym hlasom v oblasti zemskej atmosféry a jej vzájomných vplyvov s pevninami a oceánmi, taktiež o stave a vývoji klímy, ktorá sa takto formuje a vplýva na rozloženie vodných zdrojov. WMO tak podstatným spôsobom prispieva k bezpečnej existencii ľudstva. Je tiež iniciátorom výskumných a pozorovacích aktivít na poli počasia a klímy. Dôležitými míľnikmi v histórii WMO boli zavedenia globálnych pozorovacích systémov, ktoré viedli napríklad k Dohovorom o ochrane ozónovej vrstvy Zeme či ustanoveniu Medzivládneho panelu o klimatickej zmene (IPCC). Výsledky týchto činností sa neskôr zúročili v Rámcovej dohode o klimatickej zmene a Kjótskom protokole o redukcii skleníkových plynov v atmosfére. V súčasnosti má WMO 188 členov (štátov a teritórií). Československo bolo jednou zo signatárskych krajín, ktoré podpísali konvenciu o WMO. Slovensko sa stalo jej samostatným členom v roku 1993 a zastupuje ho v nej Slovenský hydrometeorologický ústav.
Oslava Svetového meteorologického dňa vždy prebieha pod konkrétnym heslom, vyjadrujúcim určitú aktuálnu problematiku. Tohtoročné heslo znie Počasie, klíma a vzduch, ktorý dýchame. Zdôrazňuje sa ním významná spojitosť medzi chemickým zložením atmosféry a jej vplyvom na počasie a klímu. V dôsledku rozvíjajúcej sa industrializácie a zmeny obhospodarovania povrchu pevnín sa do atmosféry primiešavajú plyny a tuhé častice, podieľajúce sa na tvorbe smogu. Ten ovplyvňuje najmä mestské aglomerácie, prispieva k zvyšovaniu skleníkového efektu atmosféry a tým ku globálnemu otepľovaniu. Preto je táto téma pre 21. storočie mimoriadne aktuálna. Vyžaduje si sústredenú spoluprácu na lokálnej, národnej i medzinárodnej úrovni v oblasti životného prostredia a zdravotníctva, s cieľom znížiť ochorenia spôsobené znečistením ovzdušia, ale aj chrániť nás a našu planétu.

Fotografia:
23. marec je Svetovým meteorologickým dňom. Na Lomnickom štíte vo Vysokých Tatrách leží najvyššie položená meteorologická stanica na Slovensku.