Kresby: Andrej Mišanek

Máte slovo

Radičovej pretvárka
Kandidátka na prezidentku Iveta Radičová je už pomaly v každom médiu. Predvádza sa ako veľká demokratka, ľudská, sociálne cítiaca, spravodlivá a čestná žena. Vraj jej ležia na srdci problémy každého občana. Niečo o nej a jej rodine viem, preto mi je z tej pretvárky na vracanie. Za Radičovou sú veľké peniaze z Ameriky, ktoré získava ako jedna z hlavných predstaviteliek Sorosovej nadácie na Slovensku. To, čo robila ako ministerka sociálnych vecí a rodiny, akú antisociálnu politiku presadzovala, je hrozné. A teraz sa tvári ako spasiteľka. Osobne som poznal jej svokra Jána Radiča, bol od nás z Kalinova, už je nebohý. Bol to bezohľadný karierista, ktorý sa vedel zorientovať v každom režime. Najprv bol gardista, potom celé desaťročia zarytý komunista. Po roku 1968 bol členom previerkových komisí, ktoré krágľovali ľudí, čo nesúhlasili so sovietskou okupáciou. Kolaboroval s okupantmi, často bol hosťom generality okupačných vojsk na Oremovom Laze a občas si s nimi zašportoval. Svoje styky zneužíval aj pri presadzovaní syna a svojej nevesty na „teplých" miestach v Bratislave. Keby nebolo jeho komunistických „tlačeniek", údajne až na ÚV KSS, z jeho syna by sa nikdy nestal „humorista" v rozhlase a z jeho nevesty prominentná sociologička. Pani Radičová dnes zo seba robí disidentku a pritom s manželom z bývalého režimu ťažili, ako sa len dalo. Treba, aby to ľudia vedeli. Prepáčte, ale nenapíšem svoje meno, pretože sa obávam možných dôsledkov môjho listu.

J. V., Kalinovo

Okrúhle výročie prvej SR
Tento mesiac si pripomenieme 70. výročie vzniku prvej SR. Pri každej príležitosti treba toto obdobie osvetľovať, zhodnocovať, objektivizovať, ale tiež očisťovať od množstva nánosu bahna, ktoré naň naniesli a nanášajú neprajníci Slovákov vrátane zapredaneckých médií. Vznik prvého slovenského štátu bol objektívne vynútený vojensko-politickou situáciou, tam sa konať inakšie nedalo. Bolo to však pre nás „vynútené šťastie", inak by sme skončili v nenásytných tlamách Maďarov a Poliakov. Bola to záchrana Slovenska a Slovákov. Inak som však proti dobyvačnej vojne, ktorú viedol ten šialenec Hitler. Fašisti tu jednoznačne nemali čo robiť. Považujem za veľkú chybu, že sme sa ešte v rámci prvej ČSR po mobilizácii nebránili, napriek výsledkom z Mníchova. Spoľahli sme sa na dva západné štáty, ktoré nás zradili a ktorým sme ukradnutí aj teraz. Pripomínať si treba aj prvého slovenského prezidenta Jozefa Tisa a objektívne debatovať o jeho krokoch, ale i myšlienkach a snažiť sa pochopiť jeho konanie v kontexte daných dejinných okamihov, čo mnohí nedokážu, alebo nechcú. Nie tárať do vetra a byť generálom po vojne. J. Tiso urobil to najlepšie, čo mohol, keď súhlasil s vytvorením štátu a zorganizoval to. Tlakom Hitlera a vojenskej nemeckej mašinérie nemohol objektívne odolať, ak chcel, aby sme prežili ako štát a národ. Niektoré kroky by zrejme v mierovej situácii nebol urobil. Na druhej strane sa mi nepáči napríklad jeho vyznamenávanie fašistov na Hlavnom námestí v Banskej Bystrici. Nemám vedomosť o tom, že by k tomu bol prinútený. Takže to považujem za nadprácu, ktorá jemu, ale i nám neskôr poškodila a stále škodí.

Pavol Ponický, Banská Bystrica

Významný marec
Blíži sa marec a s ním dva dátumy významné pre Slovákov. 14. marca si pripomenieme 70. výročie vyhlásenia prvej Slovenskej republiky. Napriek všetkým odporcom a ich osočovaniam vznik republiky odhlasoval slovenský snem a uznalo ju 28 štátov. Nebyť 14. marca 1939, Slovensko by bolo rozdelené medzi susedné štáty a nastal by taký odnárodňovací proces, z ktorého by sme sa dodnes nespamätali. „Slovenský štát vznikol bez obetí na životoch a nie z nenávisti k inému národu, ale z lásky k svojmu a k jeho záchrane." To sú slová prezidenta Dr. J. Tisa. Najviac sa snažil o to, aby sme v ťažkých vojnových podmienkach ekonomicky obstáli a prežili 2. svetovú vojnu s čo najmenšími stratami na životoch. Bez 14. marca 1939 by nebol ani 1. január 1993, čiže ani dnešná Slovenská republika. Druhý dôležitý deň bude 21. marca - 1. kolo prezidentských volieb. V súvislosti s tým som si spomenula na jednu udalosť. Národná rada Slovenskej republiky 26. októbra 2007 odhlasovala prijatie zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a Slovenskú republiku. Proti bolo 20 poslancov za SMK a 6 za SDKÚ-DS. Medzi nimi aj kandidátka na prezidentku Iveta Radičová. Ak niekto kandiduje na takú funkciu, nemal by ignorovať toho, kto trpel za práva Slovákov a ich svojbytnosť.

Eva Krištofová, Kozárovce

Prečo čakal na smrť Rúfusa?
Veľmi ma pobúrili slová Štefana Hríba o zosnulom Milanovi Rúfusovi, ktorý je podľa mňa po P. O. Hviezdoslavovi najväčším slovenským básnikom a filozofom v doterajšej histórii. Komu vlastne slúži Hríb so svojou plytkou a neokrôchanou publicistikou? Od koho dostáva povestných tridsať strieborných? Pre svoje primitívne protislovenské útoky nepatrí do kultúrneho spektra tejto spoločnosti. Milan Rúfus bol človek, ktorý svoj život prežil so vztýčenou hlavou a nikdy nereptal na svoj ťažký životný údel. Prečo Hríb čakal na smrť majstra slova, ktorý v živote nikomu neublížil, a svojimi (podľa Hríba) „básničkami" povzbudzoval národ k hrdosti a nádeji? Bál sa ho živého? Asi áno. Keby žil Hviezdoslav dnes, možno by napísal:
„A Hríb oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom
skaziteľa..."

Ing. Mária Némethová, Piešťany

Demokrati podľa vzoru USA
Svet sa okrem finančnej krízy borí s vojnovými konfliktmi či nestabilitou na trhu strategických surovín. Mnohé problémy vyvolávajú ľudia dosadení na svoje pozície za cudzie peniaze, ako napríklad vodcovia ospevovaných revolúcií v Gruzínsku a na Ukrajine. V priebehu niekoľkých rokov sa z nich vykľuli diktátori, ktorí si uzurpovali nielen moc, ale aj financie v štátnych podnikoch pre svoje súkromné záujmy. Na terajšej situácii majú svoj podiel aj mimovládne organizácie, ktoré ju pomohli vytvoriť predovšetkým za cudzie finančné prostriedky. Médiá týchto krajín jednoznačne potvrdzujú nízku autoritu prezidentov Juščenka a Saakašviliho. Vo svojej funkcii pravdepodobne dlho nezostanú. Pre svoju záchranu sú však ochotní vyvolať aj zahraničné konflikty, pričom využívajú aj tie najpodlejšie prostriedky hrajúc na nacionalizmus, vierovyznanie a históriu. Ich najväčším nepriateľom je Rusko a všetko, čo je ruské. Spájajú ich dobré vzťahy s USA, čerpanie štátnych finančných prostriedkov pre svoje súkromné potreby, zneužívanie nacionalizmu pre svoje mocenské ambície, pohŕdanie názormi obyvateľov a ignorovanie všetkého, čo je proti nim.

Igor Novák, Štúrovo

Odstráňme príčiny, nielen dôsledky
Nový americký prezident je v úrade ešte len krátko, ale pomerne rýchlo pomenoval príčinu krízy v USA. Je ňou chamtivosť, nepatričná ziskuchtivosť majiteľov a manažérov nadnárodných megafiriem. Za to, že sa u nás kríza prejavuje v takom rozsahu, môže predovšetkým nevyužitie potenciálu Slovenska pri tvorbe HDP. Zásluhou divokej privatizácie a rozpredaja strategických podnikov sa všetky zisky z nich vyvážajú za naše hranice. Zahraniční investori však využívajú výhody za naše prostriedky - daňové prázdniny, dotácie, subvencie. Pritom naši malí a strední podnikatelia zápasia s nedostatkom financií, čo brzdí ich rozvoj, a tým aj tvorbu HDP. Ďalšou závažnou príčinou krízy je vysoký dovoz, podporovaný likvidáciou domácich výrobných a spracovateľských kapacít. Uvážme, koľko sme mali cukrovarov, pivovarov či mäsokombinátov. Dnes importujeme množstvo produktov, ktoré by sme vedeli vyrobiť aj sami. Prišli mi na um slová Mikuláša Dzurindu počas plynovej krízy, že si musíme vážiť takých silných hráčov v energetike ako Gaz de France a E.ON Ruhrgas. Rozpredajom strategických podnikov však štát jednoznačne stratil možnosť regulovať niektoré hospodárske procesy vo vlastnej krajine v záujme vlastných občanov. Vláda v súčasnosti prijíma opatrenia na zmiernenie následkov krízy, ale nie na likvidáciu samotnej krízy. V prvom rade treba obmedziť import. Nie zvýšením cla, ale zavedením limitovaných kvót. Robia to aj mnohé západné štáty. Podniky by sa mali dočasne zrieknuť maximálnych ziskov a uspokojiť sa s primeranými. To by malo mať vplyv na zníženie cien a zvýšenie dopytu na domácom trhu.

Ing. Ján Pollák, Hurbanovo

Falšované štatistiky
Veľmi poučný bol článok prof. Mariána Húsku o výskume genofondu Slovákov, Maďarov a Čechov. Genofond Slovákov až na 80 percent siaha 8-tisíc rokov do minulosti, kým len 5 percent Maďarov má aziatsky pôvod. Myslím, že tieto informácie posilnia slabé sebavedomie Slovákov. Maďarov by to malo prinútiť k zamysleniu sa nad ich otrepanou frázou, že sú praobyvateľmi dunajskej kotliny. V poslednom čase zaznelo z maďarskej strany tvrdenie, že Slováci sú ľahko asimilovateľní a Maďari na tom nenesú nijakú vinu. O Nemcoch sa to však povedať nedá, a predsa ich pomaďarčili natoľko, že maďarskí Nemci sa už takmer nedohovoria s Nemcami v ich domovine. Ako píše Octavian Capatina z rumunskej univerzity v Kluži, „Nemci z Rumunska perfektne hovoria po nemecky, čo však nemožno povedať o Nemcoch z Maďarska. Tam sú celé generácie, ktoré sa v škole nenaučili ani slovo po nemecky". V liberálnom Maďarsku chýbali nemecké školy, tie však v Rumunsku boli aj v čase diktátora Ceaucesca. Tvrdí, že údaje v maďarských štatistikách sú hrubo falšované. Ultranacionalizmus, nespokojnosť, rozpínavosť a prehnané sebavedomie Maďarov pramenia predovšetkým z toho, že každý žiak si nielen na hodinách dejepisu, ale prakticky na každej vyučovacej hodine osvojuje nepravdivo spísané dejiny oplývajúce maďarským velikášstvom.

Ing. Peter Koštúr, Bratislava

Vážená redakcia Extra plus,
Váš (i náš) časopis stále rastie čo do krásy, pestrosti aj kvality obsahu. Je to tak pravdepodobne aj s redakciou, s jeho stvoriteľmi i tvoriteľmi, ale aj čitateľmi. Jedno ovplyvňuje druhé a naopak. Všetci vyrastáte navzájom na prospech slovenského národa. Posledné dve čísla ma zvlášť chytili za srdce. Pri januárovom čísle som si s dojatím prezrel dvojstranu našich prekrásnych slovenských koruniek. Z komentára Mariána Tkáča, bývalého viceguvernéra a otca slovenskej meny, som sa dozvedel viacero nových informácií zo zákulisia. Tomuto človeku som vždy veľmi fandil, veril som mu a som rád, že som sa v ňom nesklamal. Ten nápad s dvojstranou našich bývalých bankoviek a mincí chvália mnohí. Posledné februárové číslo je extra kvalitné. Moju dušu pohladkal článok Osemtisícročná identita Slovákov od A. M. Húsku. Mali by sme sa na slovenský a slovanský pohyb začať pozerať z opačnej strany: nie že Sloveni prišli z priestoru východných Karpát do európskeho stredu k Tatrám a Dunaju, ale naopak - Sloveni tu boli celé tisícročia a odtiaľto sa na všetky svetové strany rozchádzali ostatné slovanské kmeňové zväzy. Veľmi sa mi tiež páčia články Ľudovíta Števka, bez nich by to nikdy nebolo ono. Februárový stĺpček Res publica o kríze a novej malomeštiackej elite nemá chybu. Zaujímavý je rozhovor s ministrom školstva Jánom Mikolajom. Treba mu držať palce, nemá to ľahké s tou ázijskou enklávou. Veľa úspechov, pán minister! Ako vždy ma potešili aj kresby majstra Andreja Mišanka - pripomínajú mi „môj" Roháč, ktorý ma sprevádzal od detstva. Pán Boh Ti daj zdravia, Extra plus! Ďakujeme, že si.

Ján Beňo, Zvolen