Foto: SITA

Kapitalizmus v troskách

Pád socialistických režimov oddialil krízu

Jozef Hrdlička

Chválili sa tým, že Slovensko sa stalo automobilovou veľmocou, keďže na jedného obyvateľa vyrábame najviac automobilov na svete. Nedávno Štatistický ústav SR hrdo ohlasoval pokles nezamestnanosti. Celosvetová ekonomická kríza však spôsobila jej vzrast, v decembri 2008 až na úroveň 8,39 percenta. Od októbra do polovice januára evidovali úrady práce na Slovensku takmer 100 hromadných prepúšťaní s bilanciou 10 200 ľudí bez práce. Ďalších 211 zamestnávateľov signalizuje ohrozenie 5 863 pracovných miest.

Kríza úraduje
Problémy má predovšetkým neoliberálmi ospevovaný automobilový priemysel a s ním prepojené podniky. Nie je to nič prekvapujúce. Komunisti už pred niekoľkými rokmi hovorili, že nie je efektívne postaviť hospodárstvo na jeho základoch. Vynikajúce daňové podmienky a predovšetkým mimoriadne lacná pracovná sila pôsobili na zahraničných investorov ako magnet. Upozorňovali sme na to, že v prípade očakávaných otrasov celosvetovej ekonomiky to ako prvým poriadne zatrasie automobilovým priemyslom a vo veľkom sa začne prepúšťať práve v strednej a východnej Európe. Hádam si niekto nemyslel, že to ako prvé postihne materské firmy v západnej Európe?
U. S. Steel v Košiciach v dôsledku straty odbytu svojich produktov vo svete skrátil pracovný čas zamestnancov na 4 dni v týždni. Železiarne Podbrezová prepustili koncom januára 361 ľudí, čo bude mať pre oblasť vážne sociálne následky. Bratislavský Volkswagen prepúšťanie zatiaľ oficiálne popiera, ale rozviazal zmluvy s viacerými dodávateľskými subjektmi a svojim materským zamestnancom ponúka tisícky eur ako odstupné. Automobilový kolos Kia skrátil pracovný úväzok zamestnancov na 6 hodín denne. Prepúšťanie ohlásil Peugeot Citroen v Trnave aj KINEX v Kysuckom Novom Meste. Z médií sa len tak hrnú informácie o prepúšťaní, obmedzovaní či ukončovaní výroby v podnikoch. Kríza úraduje na Spiši, v Gemeri, Košickom kraji, ale už aj v okresoch západného Slovenska, dokonca aj v okolí Bratislavy.

Sme pod priemerom
Minulá vláda sa chválila, že naučila našich ľudí na tzv. pracovnú mobilitu. A to nielen v rámci SR. Inými slovami, donútili živiteľov opustiť svoje rodiny a chodiť za prácou i stovky kilometrov. Podľa Štatistického úradu SR približne pred pol rokom pracovalo v zahraničí okolo 190-tisíc Slovákov. Práve obyvatelia východnej Európy sú prepúšťaní ako prví. Už koncom roka 2008 úrady práce evidovali vyše 6 600 ľudí, ktorí sa vrátili na Slovensko, pretože stratili prácu v niektorej z členských krajín EÚ. V Českej republike prišlo o prácu takmer 3-tisíc ľudí, vo Veľkej Británii viac ako tisíc a v Maďarsku takmer tisíc Slovákov.
Kým ku koncu decembra minulého roku mali úrady práce k dispozícii 11-tisíc pracovných miest, k 18. januáru tohto roka to už bolo len 9 900.
Tržby slovenského priemyslu sa v novembri minulého roku prepadli reálne o vyše 12 percent, objednávky klesli o takmer 20 percent. Nižšie tržby v hypermarketoch svedčia o znižujúcej sa kúpyschopnosti obyvateľstva.
V januári 2009 sme sa stali súčasťou eurozóny ako najchudobnejší štát v tomto zoskupení z hľadiska reálnych príjmov. Slováci sú najmenej zarábajúcimi občanmi eurozóny. Priemerná mzda v Nemecku je 2 951 eur, dôchodok 1 177 eur, vo Francúzsku mzda 2 935 eur, dôchodok 1 502 eur, v susednom Rakúsku plat 2 801 eur, dôchodok 1 288 eur, v Grécku plat 1 710 eur a 1 636 eur dôchodok. V Slovinsku je priemerná mesačná mzda na úrovni 1 381 eur a dôchodok 341 eur, v Portugalsku plat 1 253 eur a 451 eur starobný dôchodok. A na Slovensku? Údajná priemerná mzda je 678 eur a dôchodok 311 eur, v niektorých regiónoch sú však mzdy a dôchodky hlboko pod uvádzaným priemerom.

Marx znovu aktuálny
Tvrdenie, že v súvislosti so zavedením eura nepríde k zvyšovaniu cien, bol len mýtus. Samozrejme, že sa nezdražuje zo dňa na deň, proces prebieha pomaly. Zachovali sme si takzvané východné platy, len premenené na silné eurá a postupne dosahujeme západoeurópske ceny. Máme v živej pamäti sľuby z roku 1989, ako v životnej úrovni predbehneme Rakúsko a zo Slovenska vybudujeme druhé Švajčiarsko. Všetko je inak. Je však pravda, že pádom režimov v strednej a východnej Európe si kapitalizmus predĺžil svoju životnosť minimálne o dvadsať rokov a oddialil sa príchod svetovej hospodárskej krízy. Prijímajú sa tzv. protikrízové balíčky či opatrenia na tlmenie následkov krízy. O kríze sa zatiaľ hovorí ako o chorobe amerického modelu kapitalizmu. Nehovorí sa o tom, že má systémový charakter a jej nástup je vedeckou zákonitosťou. Východiskom je prechod k socializmu. Súčasťou kapitalistického systému sú aj hospodárske krízy. V socialistickom systéme krízy nebudú.
Súčasný svetový poriadok bohatých a mocných je v troskách. Nie je večný a ani najspravodlivejší. Marxov Kapitál je aktuálnejší ako kedykoľvek predtým. Toto si uvedomuje čoraz viac ľudí pátrajúcich po podstate súčasných spoločenských vzťahov.

Titulok, nadtitul a medzititulky redakcia