Foto: TASR / Štefan Puškáš

Fair-play po wienkovsky

Erika Lehotszká

Za starých „totalitných čias" sa len veľmi obozretne používalo slovíčko „pravda", pretože tak sa nazýval jeden denník, ktorý však - pravdu nepísal. Dnes sú už naše noviny ďalej: možno píšu pravdu a majú nepravdivé titulky a možno naopak. Do titulku sa dostane napríklad toto: „Janušek porušil zákon" a článok sa doslova začína úplne naopak: „Nejde však o vážne prešľapy, skôr drobné, administratívne chyby." Človek nevie, či chcú naše noviny pravdivo informovať, alebo na spôsob bulváru vyrábať prázdne bubliny senzácií.
Pokiaľ ide o zámenu významu slov, dnes sa v podobnej pasci ako kedysi „pravda" ocitá staré dobré slovné spojenie „fair play". Do istého času sme za ním nevideli nič iné, len niečo spravodlivé, slušné, férové, no zrazu si človek musí dať pozor, či ho „vezme do úst". Lebo poviete „fair play" - ťuk - a na obrazovke sa zjaví Zuzana Wienková a na spôsob totalitnej Pravdy odhalí, čo je čo. Pozrie sa na dokument a označí ho za „protokol" toho a toho úradu len preto, že je na príslušnom hlavičkovom papieri a nezáleží jej na tom, či je, alebo nie je podpísaný a či bol, alebo nebol získaný legálne. Šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienková a jej ľudia presne vedia, ktoré služby sú a ktoré nie sú predražené, vedia, kto čo má a čo nemá robiť.
Ide o niečo na spôsob zázraku: odkiaľsi sa vynorili občania, ktorí „vedia" úplne všetko - ako niekdajšia Pravda. Združili sa a teraz sa tvária, že rozumejú všetkému a sú lepší ako celá naša verejná a štátna správa dokopy! Ministerstiev a ministrov máme dostatok, no ľudia pani Zuzany - ktovie, koľko ich má? - všetkých vopchajú do vrecka. Zatiaľ čo parlament a od neho odvodenú vládu volia občania a vláda sa zodpovedá za svoje činy kontrolným inštitúciám a predovšetkým národu, komu sa však zodpovedá (a kto financuje) združenie občanov s takým fajnovým pomenovaním?
Štátne úrady a ministerstvá zabezpečujú presne vymedzené a inými príslušnými štátnymi úradmi kontrolované činnosti v prospech občanov. A okrem toho, na rozdiel od občianskych združení a celého tretieho sektora, musia odpovedať aj na otázky v zmysle zákona o verejnom prístupe k informáciám. Pamätáte si, ako sa tretí sektor bránil a aj ubránil kontrole, odkiaľ berú a na čo používajú peniaze? A nemusia zverejniť ani to, kto sú tí ich proklamovaní „odborníci", či majú na posudzovanie tých prvých dostatočné vzdelanie, reálne skúsenosti, prax.
Keď sa naposledy valila a valila kauza Janušek a „nástenkový tender", ukázal sa zmysel občianskych združení typu „fair play". Naozaj nepracujú ani pre zisk (sú to „neziskovky"), ani pre nič a nikoho, okrem - masívneho zvyšovania zamestnanosti na našich ministerstvách. Takých ministerských úradníkov, ktorých platíme len preto, aby občianske združenia tohto typu mohli dostať načas a dochvíľne odpovede na zaplavujúce množstvá otázok, sú desiatky, možno stovky. Takže ešte zopár káuz podobného typu a krízu spôsobujúcu nezamestnanosť hravo prekonáme...