V znamení krízy

Róbert Hölcz

Prioritou protikrízových opatrení vlády je uprednostňovanie udržania pracovných miest pred zvyšovaním miezd. Od marca sa zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane pre zamestnanca z doterajších 3 435 eur na 4 026 eur ročne. Zamestnanci s najnižšími platmi získajú vyššiu zamestnaneckú prémiu a zvýši sa počet zamestnancov, čo nebudú platiť nijakú daň. Podniky, v ktorých zamestnanci pracujú v kratšom pracovnom týždni so 60-percentnou kompenzáciou platu, budú dostávať úľavy na odvodoch. Pri zachovaní pracovného miesta sa takisto ráta s úhradou odvodov maximálne na 60 dní v roku. Veľa sa diskutuje aj o potrebe otvoriť Zákonník práce, čo zatiaľ vláda a predovšetkým odborári, zásadne odmietajú. S čím súhlasia, je zavedenie flexikonta, čo znamená poberanie mzdy, aj keď nie je práca, ktorá sa v budúcnosti odpracuje nadčasmi. Vláda sa rozhodla pomáhať prepusteným zamestnancom, ktorí nebudú môcť splácať hypotekárne úvery, čo však môže viesť k tomu, že v niektorých prípadoch sa môže doterajší vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti zmeniť na nájomný. Podľa názoru zamestnávateľov si súčasný trh práce vyžaduje jeho zvýšenú pružnosť, čo by v praxi znamenalo skrátiť výpovednú lehotu, výšku odstupného diferencovať podľa dĺžky zamestnania, pri dohodách zvýšiť počet hodín z doterajších 350 aspoň na 500 a podobne. Opatrenia v oblasti udržania zamestnanosti pocítia aj rozpočty samospráv, ktorým klesnú príjmy z dane fyzických osôb až o 167 miliónov eur, čo bude vláda kompenzovať inými opatreniami. Do rozpočtových problémov sa dostane Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Zvyšovanie nezamestnanosti, znižovanie miezd, zhoršenie platobnej disciplíny a vyššia podpora pre nezamestnaných bude prehlbovať rozpočtový deficit, čo môže vyvolať diskusie o predlžovaní veku odchodu do dôchodku.