Nešťastné kontrasty

Vladimír Mihálik

V časoch, keď dnešní osemdesiatnici vstupovali do života, mal svet iné kontúry. Súčasťou štátneho znaku bol kosák s kladivom, symbol práce, ktorá bola po období vojnovej kataklizmy na prvom mieste hodnotového rebríčka. Vtedajší „ľudovodemokratickí" reprezentanti moci za svoju prvoradú úlohu považovali pozdvihnutie vzdelanostnej, kultúrnej a hospodárskej úrovne národa. Po celom Slovensku sa začala výstavba škôl, investovali sa do nich milióny. Prešlo vyše štyridsať rokov. V štátnom znaku je teraz dvojkríž, nové školy sa už nestavajú a tie dávno stojace majú problémy so zabezpečovaním svojho chodu. Dnešných zástancov kapitalizmu či nositeľov myšlienok socializmu s ľudskou tvárou nemožno porovnávať s vtedajšími komunistickými mocipánmi. V súčasnosti investorom namiesto mnohých miliónov vložených do výstavby škôl stačí aj necelý milión investovaný do výstavby „kultúrno-prospešného" zariadenia na Hradnom vrchu. Sláva tohto podniku prevýšila všetky doterajšie kultúrne investície, zároveň sa rozšírili erotické vedomosti celého kraja. Čo si o tom myslia zástancovia kresťanskej morálky?