Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Jún 2013

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Cieľ: Obnova štátneho sektora

S predsedom Komunistickej strany Slovenska Jozefom Hrdličkom

Ľudovít Števko, Lenka Eremiášová

Na Slovensku a vôbec v postsocialistických krajinách je tendencia vykresľovať komunistickú stranu a socializmus 20. storočia čiernou farbou. Z čoho podľa vás pramení tento postoj v médiách a vo vyjadreniach súčasných politikov?
Trhový neoliberálny systém je v hlbokej kríze a ukazuje sa potreba hľadať nekapitalistické alternatívy. Som presvedčený, že práve komunistické strany majú ideový potenciál a víziu, kam by sa mala spoločnosť uberať. Pre neoliberalizmus to znamená ohrozenie - myšlienky humanizmu, sociálnej spravodlivosti a moderného socializmu sa stávajú pre spoločnosť aktuálne, preto je nutné potláčať ich vo vedomí občanov a vládu komunistov vykresľovať ako extrémizmus porovnateľný s fašizmom.

Nesúvisí negatívny postoj k socializmu s nedávnou minulosťou? Vy predstavujete inú generáciu komunistov, ale iste uznáte, že vaši predchodcovia nemali vždy čistý štít...
Postoj súčasnej slovenskej komunistickej strany k minulosti je kritický. Rôzne deformácie a odsúdeniahodné udalosti, napríklad prenasledovanie často nevinných ľudí pre ich náboženské a iné presvedčenie v päťdesiatych rokoch rozhodne odsudzujeme. Ale na druhej strane sa hlásime k veľkým pozitívam vytvoreným u nás po 2. svetovej vojne. Socializmus 20. storočia, a teda aj jeho chyby treba vnímať v kontexte celosvetovej atmosféry. Treba si uvedomiť, že možnosť uskutočniť komplexnejšiu víziu skutočnej sociálne spravodlivej spoločnosti sa vyskytla vo svete po prvý raz a, navyše, sa napĺňala v napätej medzinárodnej atmosfére. Napriek niektorým negatívam socializmu Slovensko nikdy v dejinách nezažilo taký rozvoj ako práve v rokoch 1945 - 1989.

Čo považujete za najhoršiu zmenu po roku 1989?
To, že po roku 1989 bol takmer totálne zlikvidovaný štátny sektor ekonomiky. Ak sa nemýlim, štátnym podnikom ostali na Slovensku Štátne lesy a nejaké menšie podniky, ale monopolným ekonomickým vlastníkom sa stal privátny sektor - prevažne zahraniční investori. My hovoríme, že tento systém treba demokratizovať, že popri súkromnom sektore musí byť v ekonomike zastúpený silný štátny, alebo ak chcete národný sektor. Ako vidíte, dnes idú zisky do zahraničia a štát okrem výberu daní iné príjmy, ktoré by mohol prerozdeliť podľa potrieb občanov, skoro ani nemá.

Náš návrat ku kapitalizmu po roku 1989 mnohých ľudí zaskočil. Noví ideológovia začali hlásať, že socializmus je nereformovateľný. Pravda je, že väčšina chcela zmenu, ale chcela podľa vás aj celkovú zmenu spoločenského systému?
V novembri 1989 občania Slovenska vyšli do ulíc a na námestia aj preto, lebo nesúhlasili s mnohými vecami, ktoré prinášal vtedajší systém, ale zároveň odmietali likvidáciu socializmu ako takého. Dokazujú to aj štatistické údaje z roka 1990, z ktorých je zrejmé, že vyše 70 percent ľudí bolo za zachovanie socializmu. Ľudia boli za to, aby sa socializmus zreformoval, aby sa zaviedli prvky podnikania, aby bola náboženská sloboda, sloboda cestovania... Vieme, čo nasledovalo - transformácia ekonomiky, divoká privatizácia, likvidácia sociálneho systému. To všetko sa udialo v rozpore s vôľou väčšiny obyvateľov Slovenska a pretrvalo to až dodnes. To, čo sa v našej spoločnosti udialo po roku 1989, nemôžem nazvať inak ako vlastizrada a najväčšia lúpež 20. storočia.

Na verejných stretnutiach s občanmi často hovoríte o potrebe moderného socializmu. Čo tým presne myslíte?
Rozhodne pod týmto pojmom nevnímame socializmus izolovaný železným drôtom, obmedzovaný dogmami alebo prejavujúci sa v byrokracii a formalizácii života. Nejde nám o návrat do pomerov spred roka 1989. Ide nám o novú formu socializmu fungujúcu v podmienkach pluralitnej spoločnosti, hovoríme o demokratizácii ekonomického systému, o nekompromisnom napĺňaní sociálnych a humanistických hodnôt.

Po roku 1989 sa komunistická strana na Slovensku transformovala na Stranu demokratickej ľavice, ktorá o pár rokov integrovala do ľavicového zoskupenia strany Smer. Prečo pôvodná Komunistická strana Slovenska, na rozdiel od Komunistickej strany Čiech a Moravy, prakticky zanikla a potom po znovuobnovení a pobyte v parlamente stratila svoj voličský potenciál?
V čase zlej sociálno-ekonomickej situácie s veľkou mierou nezamestnanosti a chudoby sa objavil na politickej scéne Robert Fico, veľmi schopný politik, ktorý formuloval svoj program a myšlienky tak, ako ich národ chcel počuť. Vyhranil svoju stranu ako ľavicový politický subjekt, vyhral prvé voľby a tie posledné dokonca suverénne. Tým chcem povedať, že na Slovensku je veľmi silný ľavicový potenciál, ktorý nová, spoločensky i materiálne hendikepovaná komunistická strana nevyužila a využil ho Smer. Táto strana vlastne vyhrala voľby komunistickou rétorikou, ako to minule v rozhovore povedal aj Miloš Jakeš. Otázka je, či Robert Fico dokáže uskutočniť tie ľavicové a vlastenecké vízie, o ktorých hovoril pred voľbami a hovorí aj dnes ako predseda vlády.

Aké sú vaše výhrady k ľavicovému Smeru?
Aj keď výsledok komunistickej strany v posledných voľbách nebol dobrý, boli sme radi, že voľby vyhrala s veľkým náskokom strana Smer a mohla zostaviť jednofarebnú vládu. Robertovi Ficovi sme poslali list s blahoželaním a prísľubom, že budeme zo svojej skromnej pozície podporovať všetky kroky novej vlády, ktoré budú smerovať k naplneniu predvolebných sociálnych sľubov. Pozitívne je, že vláda novelizovala Zákonník práce, prinavrátila odborárom a zamestnancom dôstojnejšie postavenie v sociálnom dialógu, že sa zreformoval daňový systém, deklaruje sa vytvorenie jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Na druhej strane musíme povedať, že celkovo ide len o kozmetické úpravy systému, ktorý tu máme, a v spoločnosti sa nič podstatné nezmení.

Robert Fico zdedil obrovské problémy v zdravotníctve, školstve aj v sociálnej oblasti. Domnievate sa, že sa dajú riešiť pri akútnom nedostatku peňazí? Ako by ste ich riešili vy?
Isteže, hlavným problémom sú peniaze, ale kým v ekonomike nebude popri privátnom sektore fungovať aj silný štátny sektor, nič z toho, čo Fico sľúbil občanom, sa neuskutoční. Podľa mňa sa prepásla šanca v prípade Slovenského plynárenského priemyslu, kde Slovenská republika mohla získať späť predávané akcie. Tak isto sa kriticky staviam k rokovaniam predsedu vlády s biznismenmi U. S. Steelu v Spojených štátoch. Je to prejav našej servilnosti a poslušnosti. Štát mal hľadať cesty, ako dostať pod kontrolu aspoň časť košického železiarskeho podniku. Dnes sme v situácii, keď nám v štáte skoro nič nepatrí, keď 80 percent zisku podnikov, ktoré majú ešte aj daňové prázdniny, odchádza za hranice. V tejto situácii ťažko môžeme hovoriť o sociálnom štáte.

Väčšina ekonómov tvrdí, že členstvo v Európskej únii je pre nás lepšou alternatívou ako existencia mimo tohto zoskupenia...
Nie som ekonóm, ale tiež dávam prednosť alternatíve hľadania možností pre spravodlivú a efektívnu spoluprácu národov v Európskej únii. Nemám však dobrý pocit z toho, že dnešná EÚ sa stále viac mení na sofistikované ekonomické ovládanie a okupovanie krajín strednej a východnej Európy západnými krajinami. Som si ale istý, že príde čas, keď sa naše pohľady budú upierať aj smerom na východ k našim slovanským partnerom a možno sa aj v rámci integrácie bude pre Slovensko hľadať alternatíva.

Ak by sa Komunistická strana Slovenska znovu dostala do parlamentu, aké reálne možnosti budete mať na presadzovanie svojich zámerov?
Nijaká politická strana nemôže občanom sľúbiť viac, ako im už komunisti v minulosti dali. Samozrejme, chceme sa dostať do parlamentu, pričom našu prítomnosť v NR SR považujeme v prvom rade za prostriedok, ktorý by nám umožnil ľuďom otvárať oči. Ak by v parlamente po najbližších voľbách KSS uspela a vytvorili by sa podmienky realizovať sociálnu politiku tak, ako to hovorí dnes strana Smer-SD, tak komunisti môžu budúcu vládu tlačiť ku krokom, o ktorých hovoríme ako jediná relevantná politická strana - k obnove štátneho sektora na Slovensku.

Fotografie:
Nijaká politická strana nemôže občanom sľúbiť viac, ako im už komunisti v minulosti dali, tvrdí Jozef Hrdlička.