Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Jún 2013

Aktuálne číslo

Reprodukcia: archívReprodukcia: archív

Balada o siedmich odsúdených

Dokumentárny film Kauza Cervanová je pokračovaním Hríbovej Lampy

Ľudovít Števko

Film režiséra Roberta Kirchhoffa o prípade vraždy študentky medicíny Ľudmily Cervanovej sprevádzali informácie v médiách, že jeho návštevnosť láme rekordy.

Na moje prekvapenie, týždeň po premiére sedelo v kine len deväť divákov. Po tejto skúsenosti už neverím ničomu, o čom sa nepresvedčím na vlastné oči. 

Neverím ani tomuto filmu, pretože je jednostrannou obhajobou odsúdených za vraždu a obžalobou vyšetrovateľov a celého radu sudcov všetkých inštancií až po Ústavný súd Slovenskej republiky.

Vrahovia - deti papalášov
Nakrútiť dokumentárnou formou príbeh únosu, znásilnenia a vraždy dievčaťa, ktorý sa udial 9. júla 1976 v Bratislave a Kráľovej pri Senci, a skúmať svedectvá staré 37 rokov, na to treba poriadnu dávku sebavedomia a presvedčenia o vlastnej neomylnosti. Kirchhoffovi tieto vlastnosti nechýbajú.

Keď k tomu prirátame znalosť manipulatívnych techník, výsledkom je srdcervúca dráma, v ktorej komunistická mašinéria a súčasné „sudcovské mafie" odsúdili „nevinných ľudí". 

Neprestávame sa čudovať: Kino, aké sme doteraz mali možnosť vidieť len v amerických konšpiratívnych príbehoch, máme už aj u nás.

Kauza Cervanová nie je nič iné, iba režisérska fikcia. Emotívne splietanie udalostí, ktoré sa stali, a zamlčiavanie usvedčujúcich faktov či súdnych zdôvodnení majú jediný cieľ: presvedčiť diváka, že režisérovo videnie o nevine odsúdených má platnosť neodškriepiteľnej pravdy.

Nech sú už v podaní filmového dokumentu jednotlivosti prípadu a dodatočné svedectvá okolo vraždy, ktorá kedysi otriasla Slovenskom, akokoľvek záhadné, najväčšou záhadou, o ktorej film nehovorí, je otázka, prečo si komunistický režim našiel vrahov práve medzi synmi vtedajších vplyvných komunistických papalášov a prečo obvinil práve týchto „sedem nevinných". 

Keď už vyšetrovatelia museli kryť zločin niekoho iného z rozhodnutia komunistickej vrchnosti, možno až samotného Gustáva Husáka, ako naznačuje film, prečo si nenašli psychicky ľahko zvládnuteľné indivíduá, prečo si dali tú námahu, aby našli vrahov v prostredí straníckej nomenklatúry?

Dovolil by si režim poukázať na morálku tzv. zlatej komunistickej mládeže, ak by ich neusvedčila ťarcha dôkazov a vlastné priznanie?

Manipulácia ako vyšitá
Vyšetrovanie zločinu sa ťahalo niekoľko rokov, mládencov postavili pred súd až v roku 1982. Štyria sa priznali a pri rekonštrukcii zločinu zaviedli vyšetrovateľov presne na miesto pri termálnom jazierku, kde svoju obeť zviazali a utopili.

Krajský súd v Bratislave ich odsúdil na štyri až dvadsaťštyri rokov. Podľa dobovej tlače senát zdôraznil obludný charakter konania vinníkov, spoločný dohovor a prípravu kolektívneho znásilnenia a napokon aj vraždy, lebo obeť sa im vyhrážala, že ich udá.

Po zmene režimu, na žiadosť advokátov odsúdených, Najvyšší súd ČSFR v roku 1990 nariadil nový proces a tortúra súdnych konaní sa začala znova. 

V roku 2004 krajský súd opäť rozhodol o vine a jeho verdikt neskôr potvrdil Najvyšší súd aj dovolací senát. Ústavný súd roku 2010 zamietol sťažnosť obvinených a tým sa kauza Cervanová po právnej stránke skončila.

Nie však po mediálnej. Odsúdených a medzitým už prepustených vrahov sa zastali nielen ich bývalí advokáti, ale aj novinári Ľuba Lesná, Lucia Nicholsonová, Tom Nicholson, Štefan Hríb a politik OKS František Šebej. 

Kirchhoffov film je len pokračovaním tejto línie rehabilitácie odsúdených za zločin vraždy a očierňovania justície ako aj politizácie celého prípadu.

Film Kauza Cervanová, nakrútený s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR (!), je od začiatku do konca manipulácia ako vyšitá. Hlavné slovo majú odsúdenci a ich obhajcovia, ale ich sudcovia sú tu prítomní len ako nakreslené karikatúry.

Záver filmu je priam šokujúci: režisér Kirchhoff s mikrofónom v ruke nalieha na prezidenta Ivana Gašparoviča, aby sa vyjadril k aktuálnemu rozsudku o vine Cervanovej vrahov a keď sa nedočká odpovede, beží za ním ako bezprizorný a stále čosi vykrikuje. 

O čom a v záujme koho vlastne kričí tento filmár, naladený na rovnakú vlnu nenávisti ako s ním spriaznená filmárka Zuzana Piussi? Uvažujúci divák môže trikrát hádať.

Reprodukcia:
Týmto plagátom láka režisér Kirchhoff ľudí do kín. V príslušnej noticke sa píše, že dokument sa zaoberá „nevyriešeným politicko-justičným zločinom spred vyše tridsiatich rokov". O zločine vraždy mladej medičky nie je v noticke ani slovo.