Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Jún 2013

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Foto: SITAFoto: SITA

Foto: archívFoto: archív

Foto: SITAFoto: SITA

Jana Vaľová: Dobru musíme pomôcť

Taktika pravice "nikdy so Smerom" je už prekonaná

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

Táto na pohľad energická žena má skutočne pestrý život. Pracovala v poľnohospodárstve, manažovala, podnikala, dokonca veštila z kariet. Keďže s jej komunikatívnou povahou mala vždy blízko k ľuďom, je úspešná aj v komunálnej politike: v roku 2010 ju zvolili za primátorku Humenného. V parlamentných voľbách v Prešovskom kraji dvakrát získala najviac hlasov za Smer-SD. Popri politickej práci získala doktorát v odbore sociálna práca. Poslankyňou NR SR je už tretie volebné obdobie. Jana Vaľová.

Pochádzate z východného Slovenska, zo zmiešaného etnického prostredia. Prejavilo sa to aj vo vašej rodine?
Všade hovorím, že sme kozmopolitná krv: otec je Slovák, mama Rusínka a jeden z dedov bol Maďar. Sme tri sestry, ja som najmladšia. Otec si želal, aby aspoň najmladšie dieťa v rodine bolo syn, ale nevyšlo to. To mi však v živote nijako neprekáža, pretože v úlohe ženy som celkom spokojná.

Dievčatá v dome si obyčajne rozumejú. Rozumeli ste si aj s chlapcami?
Na ulici, kde som vyrastala, boli samí chlapci. Hrávala som s nimi futbal a pravdepodobne odvtedy až do dnešných dní si s mužmi rozumiem a chápem ich myšlienkové pochody.

Z vášho životopisu vyplýva, že ste do profesionálneho života vstúpili ako zootechnička. Zohral v tom úlohu vplyv rodiny, alebo to bol váš osobný záujem?
Mojou detskou túžbou bolo ísť do Afriky, pozorovať zvieratá a starať sa o ne. Asi láska k prírode a zvieratám ma priviedla na strednú poľnohospodársku technickú školu.

Pracovali ste v poľnohospodárskom družstve?
Áno, tam som začínala. A veľmi skoro som tam mala pracovnoprávny spor s predsedom družstva, pretože som sa zastávala ľudí, ktorí mali zlé sociálne podmienky. Vec skončila až na súde.

Ako sa to skončilo?
Vyhrala som ho a pamätám si, ako sudca uzavrel svoj verdikt slovami: „Pozrite sa na ňu, z tohto dievčaťa raz niečo bude."

Koľko ste mali vtedy rokov?
Mohla som mať dvadsať alebo dvadsaťjeden.

Zrejme vám nechýbala odvaha. Táto vlastnosť vás neskôr priviedla do politiky?
Budem úprimná, nikdy som netúžila po politike, mala som úplne iné záujmy. Keď som odišla z poľnohospodárstva, dala som sa na podnikanie - mala som salón krásy, kde som zamestnávala pätnásť ľudí. Z práce s ľuďmi a problémov okolo podnikania tak nejako prirodzene vyplynulo, že sa na mňa ľudia obracali, aby som ich zastupovala na mestskom úrade. Keďže som sa ich pomerne často zastávala, vznikla v kruhu priateľov debata na tému, že by som mala skúsiť presadzovať veci verejne.

Čiže to bol prvý krôčik ku komunálnej politike? Čo vás motivovalo k takémuto rozhodnutiu?
Veľmi ma motivujú prekážky a nespravodlivosť. Stretávam sa s názorom, že kto má veľa peňazí, ten môže všetko, ale ja si myslím, že všetko môže iba Pán Boh. Beriem si za svoje ponaučenie z rozprávok, že dobro musí zvíťaziť nad zlom, ale s dodatkom, že dobru musíme pomôcť.

Pomáhať dobru je pekná kresťanská idea, ale ako prišlo konkrétne k tomu, že ste sa začali angažovať politicky?
Bola to humorná historka. Raz mi zatelefonovali moje priateľky, že Ivan Mjartan zakladá Stranu demokratického stredu a že ma navrhujú za predsedníčku tejto strany v Humennom. Povedala som, že s pánom Mjartanom nemáme spoločné myšlienky a tým sa to skončilo. Keď sa ma priatelia pýtali, s kým teda mám spoločné názory, komu dôverujem, povedala som, že si viem predstaviť ísť do politiky s Robertom Ficom, aj keď o politickej kariére neuvažujem. Niektorí z tej spoločnosti však zavolali do kancelárie Smeru, aby mi poslali prihlášku a ja som sa nakoniec rozhodla a prihlášku som vyplnila.

Spomenuli ste Roberta Fica. Čím vám zaimponoval?
Bolo to v roku 2000, pár mesiacov po tom, ako založil Smer. Roberta Fica som vtedy bližšie nepoznala, ale jeho názory mi boli sympatické. Fascinovalo ma, že je to politik, ktorý vie rozprávať zrozumiteľne pre všetky vrstvy spoločnosti. Toto presvedčenie mi zostalo, pretože Fico je človek, ktorý sa dokáže rýchlo zorientovať, vie sa vžiť do situácie ľudí a osloviť ich, či už sedí v kresle premiéra alebo na inej stoličke. Kým jemu nikdy nebolo zaťažko prísť medzi ľudí, vypočuť si ich, niektorí politici strácajú zmysel pre realitu a ľuďom sa viac-menej vyhýbajú.

Váš prienik do politiky bol pomerne rýchly: v čase, keď ste vstúpili do Smeru, ste sa stali v Humennom okresnou predsedníčkou strany. Aká bola vaša ďalšia politická dráha?
V roku 2005 som sa stala poslankyňou Prešovského samosprávneho kraja a v roku 2006 som bola zvolená za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky.

V parlamente ste už sedem rokov. Môžete porovnať jeho zloženie, kvalifikovanosť poslancov vykonávať ústavnú funkciu kedysi a dnes? Prekvapilo vás niečo v súčasnom zložení parlamentu?
Mám pocit, že dnes je v slovenskom parlamente viac ľudí bez potrebných skúseností pôsobiť vo verejnej funkcii. Z môjho pohľadu to spôsobuje, že sa na schôdzach zaoberáme vecami, ktoré do parlamentu nepatria. Zmenila sa aj rétorika, pribudli ostrejšie vyjadrenia niekedy až na hrane fyzických vyhrážok, do parlamentu vstúpili osobné prezentácie a divadelné kreácie. V tejto súvislosti ma zaujal citát istého spisovateľa: „Úpadok Ríma sa začal vtedy, keď prestal záujem o ľudí, ktorí poctivo pracujú, a začali sa oceňovať komedianti." K tomu sa dá dodať len toľko: Ak sa nedokážeme dôstojne správať sami k sebe, nemôžeme potom očakávať od ľudí, aby nám dôverovali. Samozrejme, že parlament ako miesto svojho pracoviska vnímam oveľa kritickejšími očami, ale v konečnom dôsledku sa dá povedať, že väčšina poslancov v parlamente sa vie správať dôstojne, je kvalifikovaná a rozumie problematike, ktorej sa venuje.

Na vyhľadávaní a oceňovaní parlamentných komédií majú zásluhu aj médiá, nemyslíte?
Médiá potrebujú parlamentnú šou. Potom sa stáva, že v Národnej rade niektorí ľudia nehľadajú riešenia, ale búchajú topánkou o pult a starajú sa viac o mediálnu sebapropagáciu.

Nie je úroveň parlamentu verným zrkadlom stavu slovenskej spoločnosti?
S tým by som súhlasila, keby sa poslanci do NR SR volili priamou voľbou. Ale to nie je náš prípad, lebo v parlamentných voľbách si svojich kandidátov určujú politické strany a ľudia v prvom rade volia tieto strany. Inak je to v komunálnych voľbách, v obciach a mestách, kde ľudia poznajú kandidátov, kde priama voľba funguje. Do parlamentných volieb výraznejšie zasahuje výber strany.

Na schôdzach NR SR vystupujete s prejavmi a faktickými poznámkami, ktoré udierajú klinec po hlavičke a často vyvolávajú neprimerané reakcie poslancov Brocku a Kaníka. Je to preto, že máte rozdielne názory na sociálne témy?
Obaja páni ako bývalí ministri mali možnosť sociálne veci nielen komunikovať, ale ich aj presadzovať v praxi. Lenže po nich zostali desiatky nevyriešených vecí, ktoré teraz kritizujú. Ich návrhy vyzerajú zábavne - ako keby vedeli, čo treba robiť až vtedy, keď odišli z funkcií ministrov. Nechcem byť osobná, ale robí to hlavne pán Brocka, ktorý mi už dal veľa prívlastkov, nazval ma Amazonkou, zootechničkou... No čo, keď niekomu dochádzajú argumenty, uchyľuje sa k urážkam. Mňa to neodrádza.

V čom sa líši váš prístup od pravicového chápania sociálnej problematiky? Má pravica vo svojej agende primerané riešenie sociálnych otázok, ktoré trápia ľudí?
Netvrdila by som, že pravica nemá riešenia. Oni sa niektoré veci snažia riešiť pragmaticky, napríklad témy zamestnanosti, ale ich riešenia sa týkajú len ľudí v produktívnom veku. Lenže zabúda sa na to, že človek môže ochorieť, že má hendikep, že sa stane nezamestnaným, alebo odíde do dôchodku. Tam pravicové riešenia zlyhávajú. Ľudí ako pána Kaníka nezaujíma, čo sa stane s ľuďmi v postproduktívnom veku, z čoho budú žiť. V solidárnosti je medzi nami zásadný rozdiel.

Kde sa presadzujú veci ťažšie - v parlamente alebo v regionálnej politike?
Po mojich skúsenostiach môžem povedať, že v regionálnej politike to ide ľahšie. Pravdaže, všetko ani tam nedokážete presadiť, dôležitá je postupnosť krokov. Keď som začínala ako poslankyňa v krajskom parlamente, jeden známy lekár mi povedal: „Pani poslankyňa, keď budete pracovať s takým nasadením, veľa sa nedožijete. Všetko naraz sa vyriešiť nedá, sústreďte sa len na veci, ktoré vyriešiť môžete." Zobrala som si to k srdcu.

Okrem toho, že ste poslankyňou NR SR, ste aj poslankyňou Prešovského samosprávneho kraja a od roku 2010 primátorkou mesta Humenné. O ženách sa hovorí, že na rozdiel od mužov sa vedia sústrediť naraz aj na tri veci. Ale aj tak - nie je to príliš veľa funkcií na jednu ženu?
Tak ako kombinácia akýchkoľvek troch zamestnaní, aj táto kombinácia je náročná, súkromný život ide bokom. Ale v mojom prípade sú funkcie poslanca Národnej rady a primátorky výhodou - dopĺňajú sa. Parlament mi dal veľmi veľa pre moje pôsobenie vo funkcii primátorky. V parlamente sa prijíma množstvo zákonov, ktoré starostovia a primátori nemajú čas sledovať. Ja sa však zúčastňujem na ich tvorbe, môžem ich ovplyvňovať a mám informácie z prvej ruky. Na parlamentnú problematiku sa pozerám z pozície komunálnej političky, pretože dennodenne mám na stole problémy ľudí, viem, čo ľudia v regióne potrebujú a môžem o nich v parlamente komunikovať.

Napriek tomu, že zvládate enormnú záťaž dvoch významných funkcií v štáte a regióne, neuvažovali ste o tom, že by ste sa niektorej z nich vzdali?
Boli určité mediálne tlaky, aby sa poslanci parlamentu vzdali svojich pozícií v regiónoch. Ale pýtam sa: Ako by sa na mňa pozeral občan, ktorý ma zvolil? Nepovedal by si - aha, už je poslankyňa Národnej rady, tak na funkciu poslankyne alebo primátorky sa môže vykašľať? Dlho som rozmýšľala čo s tým a nakoniec som si povedala, že občania mi dali dôveru, preto je mojou povinnosťou pracovať na poste, do ktorého ma zvolili, do konca volebného obdobia. V tohtoročných voľbách do vyšších územných celkov sa už nebudem uchádzať o mandát poslanca, pretože mám dve funkcie, ktoré sú naozaj náročné.

Máte nejaký ženský recept, ako zvládnuť dve-tri funkcie naraz?
Všetko je to o manažovaní. Najťažšie je nájsť dobrých, schopných ľudí do svojho tímu, ale keď ich už máte okolo seba, dokážete veľa vecí. Ja aj doma v kuchyni manažujem: v nedeľu syn očistí zeleninu, dcéra ošúpe zemiaky, manžel má na starosti mäso a ja všetko iba položím do hrnca alebo na pekáč. Manžel varí excelentne, ale robí len túto jednu vec a keď ja varím, tak popritom periem, vešiam bielizeň a robím ešte štyri ďalšie veci...

A neprihorí vám obed?
Priznám sa, už sa mi to stalo.

Hovorili ste o nedostatku súkromia. Nie je vám ľúto, že sa nemôžete viac venovať rodine, deťom, záľubám?
Mám už určitý vek, moje deti nie sú malé a mám od Boha šťastie, že sa mi vydarili. Nemám s nimi problémy, nijako ich nevyrušuje, čo o mne niekedy popíšu médiá. A to mi pomáha v živote aj v práci. Inak, rodine sa venujem, keď mám len trochu času, predovšetkým cez víkendy sme spolu.

Politika je väčšinou mužská doména, figuruje v nej málo žien, čo je pre kultivovanosť a kultúru tohto prostredia určitý hendikep. Čo si myslíte o zavedení povinných kvót pre účasť žien v parlamente a vo vláde?
Žena ako matka je v rodine nenahraditeľná, preto si myslím, že požiadavka zaviesť do politiky nejaké kvóty nie je dobré riešenie. Na druhej strane, máte pravdu, ženy väčšinou kultivujú pracovné prostredie aj politiku.

Venujete sa aj problematike rodovej rovnosti. Čo vás k tomu vedie? Nie je to feministická téma?
Rozhodne nie som feministka, lebo žartovne tvrdím, že muž je to najkrajšie, čo Boh vedel pre ženu stvoriť, len sa ho naučme používať, aby nám neubližoval. Som však za rovnosť príležitostí, pretože štartovacia čiara stále nie je rovnaká pre mužov a pre ženy. Mnohokrát muži a ženy v rovnakej manažérskej funkcii nemajú rovnaký plat, hoci ženy niekedy podávajú vyššie pracovné výkony ako muži. Túto nerovnosť treba určite zmeniť.

Stáva sa vám, že vás muži vo funkcii primátorky nerešpektujú, pretože ste žena?
Ešte sa to nestalo (smiech).

Čo sa vám podarilo presadiť v Humennom za tri roky vášho pôsobenia na čele mesta?
Humenné je najmenej zadlžené mesto na Slovensku, máme iba štrnásťpercentné zadlženie. V tomto roku sme skončili s prebytkom približne 290-tisíc eur a zhruba milión tristotisíc aj s rezervným fondom. Pritom sa v našom meste veľa investuje: len v tomto roku sme opravili osem budov vrátane piatich škôl a detskej polikliniky, vybudovali sme oddychovú zónu, upravili dve námestia, staviame byty.

Mali ste šťastie a nezdedili ste nijaké resty z minulého volebného obdobia?
Nejaké resty boli, ale podarilo sa mi vypovedať niektoré nevýhodné zmluvy. Musela som riešiť dlhy za 190-tisíc eur, ktoré vznikli zlým obstarávaním pri eurofondoch, a riešiť som musela aj platobnú neschopnosť mesta. Väčšina týchto problémov je už, našťastie, zažehnaná.

Na schôdze NR SR do Bratislavy vás vozí z Humenného šofér služobným autom?
Napriek tomu, že som niekedy veľmi unavená, auto si zásadne šoférujem sama, môžete sa presvedčiť, je zaparkované v parlamentnej garáži.

V médiách sa objavila správa, že v roku 2012 vám poslanci mestského zastupiteľstva navrhli zvýšenie primátorského platu na 3 700 eur. Nie je to trochu veľa?
Práveže si to tiež myslím, preto som ten návrh nepodpísala. Zostáva mi starý plat 2 400 eur.

Považujete tento plat za primeraný?
Viacerí starostovia, ktorí svoju obec priviedli takmer do krachu, majú vyšší plat, ako je môj terajší. Humenné je po každej stránke úspešné mesto, bez dlhov.

Patríte k výrazným postavám v poslaneckom klube strany Smer. Čakali ste, že po posledných voľbách obsadíte v parlamente 83 kresiel a vytvoríte jednofarebnú vládu ako doteraz jediná strana v histórii samostatného Slovenska?
Verila som, že voľby vyhráme, lebo som sa pohybovala medzi ľuďmi a poznala som ich názory a nálady. Moc v rukách jednej strany - to bolo pre mňa prekvapenie, aké som nečakala. Potom som sa trochu obávala, ako to zvládneme, či nám nestúpne sebavedomie natoľko, že prestaneme počúvať aj iné názory ako vlastné. Ukázalo sa však, že vláda si počínala zodpovedne, že vytvorila priestor na široký sociálny dialóg.

Smer má dnes v rukách všetky mocenské páky. Ako by ste zhodnotili zo svojho pohľadu jeho doterajšie vládnutie?
Prvé roky sú vždy najťažšie, pocítila som to aj v komunálnej politike. Najprv vás čaká upratovanie, rátanie toho, čo máte, potom rozhodovanie, čo z toho môžete dať ľuďom. Bohužiaľ, vstúpili sme oboma nohami do doby, ktorá nikoho neteší, museli sme obmedziť výdavky a pristúpiť aj na nepopulárne veci. Popritom všetkom, aj keď je kríza, musíme motivovať ľudí, aby sa naučili vo väčšej miere starať sa o seba. Veľa vecí sme nastavili dobre - kontrolu verejných financií, transparentnosť, zverejňovanie zmlúv... Problémom zostáva nezamestnanosť.

Je veľmi pravdepodobné, že Smer vyhrá aj nasledujúce voľby, lebo v roztrieštenej opozícii zatiaľ nemá vážneho konkurenta. Nedá sa však s istotou očakávať, že bude môcť opäť vládnuť sám. Rozmýšľate už o budúcom koaličnom partnerovi? Pripadá do úvahy aj niektorá z pravicových strán?
Myslím si, že politické hrany medzi ľavicou a pravicou boli v minulosti ostrejšie ako dnes, ale aj vtedy boli kresťanskí demokrati náchylní ísť do vlády so Smerom. Taktika, akú si kedysi zvolili pravicové strany, že „nikdy so Smerom", je už prekonaná, nepomohlo im to. Dnes vystupujú do popredia skôr pragmatické rozdiely, čo je prirodzené a politické rozdiely nie sú natoľko dôležité. Na mnohých veciach, napríklad aj na zákonoch sa vieme s niektorými politickými stranami v parlamente zhodnúť. Do volieb je ešte ďaleko a nevieme, aká ďalšia politická strana sa objaví na scéne.

Prejdime k otázkam, ktorými sa aktuálne zaoberajú prieskumné agentúry a špekulujú o nich médiá. Čoraz častejšie sa hovorí o prezidentských voľbách. Bol by Robert Fico podľa vás dobrým prezidentským kandidátom? A neznamenalo by to oslabenie Smeru?
Zatiaľ sú to špekulácie médií a niektorých politológov, v strane sme túto vec ešte neriešili. Teoreticky sa pripúšťa, že by bol Robert Fico za stranu Smer najlepším kandidátom a verím, že by bol pre štát prínosom na akomkoľvek vysokom poste vrátane postu prezidenta republiky.

Predseda vlády je osobnosť, ktorá vašu stranu nielen úspešne vedie, ale ľudí v nej dokáže spájať. Nemáte obavy, že by jeho prípadný odchod z čela strany narušil jej doterajšiu jednotu? Nebola by to pre vás strata?
Robert Fico je úspešný premiér a úspešný predseda politickej strany, a keď schopný človek odíde inam, je to vždy strata. Keďže však v našej strane máme výrazné osobnosti, ktoré už v politike niečo dokázali a videli, ako sa iné politické strany rozkladajú a likvidujú zvnútra, nemám obavy, že si z tých strán zoberú zlý príklad. Ale nepredbiehajme, Fico je predvídavý politik.

Prezident Ivan Gašparovič vyhlásil, že v nijakom prípade nepodpíše vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, čo znamená, že ani v prípade, ak Čentéš uspeje na Ústavnom súde. Stotožňujete sa s názorom prezidenta?
Názor prezidenta rešpektujem a myslím si, že ryba nemôže plávať bez hlavy. Poznám názory prokurátorov a tí hovoria, že situácia na Generálnej prokuratúre je povážlivá, potrebuje hlavu, teda vedenie.

Podľa opozície bol však generálny prokurátor v parlamente riadne zvolený...
Pýtam sa: Bol legitímne zvolený? Čakáme na odpoveď sudcov. Všetci vieme, ako sa volil Jozef Čentéš, kandidát bývalej koalície, veď nás vypočúvali ohľadne tej, dnes už povestnej voľby na generálneho prokurátora. V tejto súvislosti chcem ešte povedať, že tajná voľba, v ktorej sa prejavuje sila demokracie, v ktorej môže každý voliť podľa svojho presvedčenia a svedomia, sa vinou bývalej koalície viditeľne sprofanovala. Jediným riešením je voľbu generálneho prokurátora čo najskôr zopakovať.

Situácia v eurozóne je zo známych dôvodov napätá. Podarí sa vláde uhrať deficit pod požadované tri percentá?
Nie je to ľahká úloha, ale som presvedčená, že sa nám to podarí. Skôr mám obavu, aby nám nerástla nezamestnanosť.

Fotografie:
„Veľmi ma motivujú prekážky a nespravodlivosť."

Sľub poslankyne slovenského zákonodarného zboru skladala Jana Vaľová už trikrát.

Minulý rok spolu s predsedom NR SR pri otvorení južnej časti humenského Námestia slobody.

Jana Vaľová s jej komunikatívnou povahou mala vždy blízko k ľuďom.