Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Jún 2013

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Falošná hra s jednou loďou

Jaroslav Paška

Už šiesty rok trvajúca hospodárska kríza v Európe, ktorá spočiatku spôsobovala problémy len krajinám na periférii únie (Írsko, Portugalsko, Španielsko či Grécko), dnes sťahuje do úpadku aj silné ekonomiky Talianska a Francúzska, pričom Nemecko s Veľkou Britániou balansujú na hranici takmer nulového hospodárskeho rastu. 

Zatiaľ čo USA, rovnako ako krajiny zoskupenia BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika), sa s prejavmi krízy postupne vyrovnali, v Európe sa problémy prehlbujú. 

To ukazuje, že hospodársky rozvojový potenciál Európy sa pod ťarchou bruselského administratívneho riadenia zjavne vytráca.

Aktivita výrobného sektora eurozóny klesá už vyše 20 mesiacov a priemyselný potenciál únie sa znížil pod úroveň roku 2008. Nárast nezamestnanosti a pokles životnej úrovne sú toho logickým dôsledkom. 

Od roku 2008 nás opatrenia bruselskej administratívy pripravili o viac ako tri milióny pracovných miest.

Verejnosť čoraz viac pociťuje dôsledky nekompetentných zásahov do hospodárskeho prostredia. 

Vyhlásenia európskych lídrov H. V. Rompuya a J. M. Barrosa, že svojou politikou chcú do roku 2020 doviesť Európsku úniu do pozície najvyspelejšej vedomostnej ekonomiky sveta, strácajú v tomto kontexte na dôveryhodnosti.

Zákonite tiež nastoľujú otázku o ich spôsobilosti reálne hodnotiť situáciu či kompetentne spravovať úniu. Prakticky vo všetkých členských štátoch prudko klesá počet ľudí, ktorí vnímajú EÚ pozitívne. V porovnaní s minulým rokom je to pokles v priemere zo 60 na 45 percent.

Podľa Európskej komisie a zadlžených južných štátov únie má byť východiskom zo zložitej situácie ešte silnejšia centralizácia a posilnenie právomocí hospodárskeho riadenia z Bruselu. 

Keďže južania už nevedia, ako splácať svoje obrovské dlhy a pritom si prudko neznížiť životnú úroveň, skúšajú vytvoriť takzvanú transferovú úniu, ktorá by im umožnila „zovzájomniť" dlhy v EÚ. 

Inak povedané, chcú preliať svoje dlhy na ostatné štáty. Argumentujú tým, že sme všetci na jednej lodi.

Nie je to však pravda. Podľa súčasných pravidiel každý štát sám zodpovedá za svoju hospodársku politiku aj za svoje dlhy. 

Obrazne povedané, sme flotilou samostatných plavidiel, z ktorých každé má svoje velenie a svoju posádku. Koordinované sú pravidlá a smer pohybu.

Ak niekomu zateká do podpalubia, ostatní mu podľa svojich možností pomôžu, a tak by to malo aj zostať. 

Prijať hru na jednu spoločnú veľkú loď s takým velením, aké dnes vedie úniu od desiatich k piatim, by pre nás mohlo znamenať to isté, ako stať sa kuričmi v podpalubí potápajúceho sa Titanicu. Aj preto musíme hodnotiť všetky nové iniciatívy a návrhy z Bruselu s veľkou opatrnosťou.

Autor je podpredseda politickej frakcie EFD group v Európskom parlamente, poslanec EP za SNS