Foto: TASR/ Roman Hudec
Pochod za život
Hlas Košíc osemdesiatnásobne prevýšil hlas bubnov dúhového sprievodu v hlavnom meste Slovenska
Erika Lehotszká
Septembrový Národný pochod za život v Košiciach, ktorý zorganizovala Konferencia biskupov Slovenska a viacero občianskych združení, bol protipólom pochodu hrdosti homosexuálov tzv. Dúhového prideu v Bratislave.
Hlas Košíc osemdesiatnásobne prevýšil hlas bubnov dúhového sprievodu v hlavnom meste Slovenska, čo navodzuje myšlienku, aký obrovský je rozdiel v chápaní ľudského života, rodiny a funkcie manželstva medzi dvoma nezlučiteľnými pólmi - gender ideológiou a prirodzeným základom ľudskej spoločnosti.
Aj keď v prípade oboch podujatí nie je najdôležitejší počet účastníkov, predsa to v mnohom vypovedá o náladách, myslení a cítení slovenských občanov.
Vývoj vždy smeroval k rodine
Pre názorové rozvrstvenie na Slovensku je signifikantné, že na manifestácii inakosti sa zúčastnilo dovedna päť parlamentných poslancov liberálnej orientácie a na Národný pochod za život ich podľa organizátorov prišlo až osemdesiat.
Stretli sa tu poslanci opozície s poslancami vládnucej politickej strany: popri podpredsedovi NR SR za KDH Jánovi Figeľovi aj podpredsedníčka NR SR za Smer-SD Renáta Zmajkovičová.
V kontexte širokej konfesionálnej i nekonfesionálnej účasti na košickom pochode musia pripadať rozumným ľuďom slová blogeriek na webových stránkach denníka SME, že tu išlo o „defilé náboženského fanatizmu", ako žlčovité a urážlivé vyjadrenia.
Bojovníčky za neobmedzené interrupcie a homosexuálne manželstvá nezastupujú názory väčšiny slovenskej populácie, ich hlasy sú našťastie skôr ojedinelé.
Pravdaže, na svoje názory majú právo, bez urážok možno s nimi polemizovať, ale rovnaké právo by nemali upierať státisícom kresťanských rodín, veriacim i ateistom a nemali by mladých účastníkov zhromaždenia upodozrievať zo stredovekých názorov.
Otázky, ktoré nastolil Národný pochod za život, sú totiž fundamentálne otázky existencie ľudskej spoločnosti, ktoré tvoria jej tmel stáročia a tisícročia.
Ak si odmyslíme primitívne prvotnopospolné spoločenstvá, vývoj ľudstva vždy smeroval k rodine, k produktívnemu manželstvu, teda k plodeniu a výchove detí, kde otec, matka a deti tvorili základnú bunku spoločnosti, či už išlo o chápanie rodiny v systémoch náboženstiev alebo v racionálnom, mimonáboženskom zmysle.
Vnucovanie menšinových pravidiel
Rodina je nadčasová hodnota, pojmy mama a otec patria medzi najstaršie slová vôbec, ktoré majú spoločný nielen sémantický základ v najstarších jazykoch sveta, ale vždy vyjadrovali a vyjadrujú ideu vzájomnej previazanosti. Muž a žena sú póly patriace k sebe alebo čosi ako prírodný zákon zachovania ľudského rodu.
Ak chce civilizácia prežiť, musí tento zákon zachovávať. Homosexualitu a pohlavnú inakosť treba tolerovať, lebo sprevádza ľudstvo ako prírodná výnimka z rodového usporiadania spoločenstva, ale nemožno jej prisudzovať funkcie, aké jej nepatria.
Pritom nejde len o „fanatické" náboženské hľadisko, ako nazývajú nositeľov týchto názorov niektoré hlásne trúby vraj moderného liberálneho chápania manželstva a rodiny, keď nezáleží na tom, či rodinu tvoria len dve ženy alebo len dvaja otcovia a ich deti.
Spod masky boja proti diskriminácii ľudí inej sexuálnej orientácie vykúka v niektorých štátoch Európskej únie iná, obludnejšia názorová diskriminácia, najmä kresťanských komunít, zakotvená priamo v legislatíve.
L´Osservatore Romano prinieslo správu o tom, že Najvyšší súd Anglicka a Walesu odmietol zveriť deti do opatery kresťanským manželom z dôvodov ich „morálnych princípov týkajúcich sa sexuálnej a homosexuálnej výchovy".
Podľa verdiktu súdu sú morálne princípy, založené na náboženskom presvedčení manželov, „nebezpečné" pre výchovu detí. Britský zákon z roku 2010, umožňuje adopciu detí homosexuálnymi pármi, ale neumožnil ju heterosexuálnemu kresťanskému páru, lebo má iný, t. j. kresťanský názor na homosexuálnu výchovu detí.
Predstaviteľom vychvaľovanej západnej demokracie treba položiť aspoň dve otázky: Má náboženský názor právo na existenciu? Možno väčšinovej spoločnosti vnucovať menšinové pravidlá?
