Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Jún 2013

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Na objednávku podvodníkov?

Eva Zelenayová

Pred rokom 1989 mal prácu každý. Síce nie ktovieako platenú, ale bývanie pod mostom mu nehrozilo. Dnes je situácia diametrálne odlišná: takmer neriešiteľným problémom je nezamestnanosť.

V každom okresnom meste fungujú úrady práce, tisícka agentúr sprostredkúva prácu na základe licencie a ďalšia tisícka na základe živnosti. Nezvyčajné množstvo sprostredkovateľov práce však neprináša iba pozitíva.

Pracovník, ktorému zamestnanie sprostredkovala agentúra, poberá aj o polovicu menší plat ako jeho kolegovia v tom istom zaradení, zamestnaní priamo vo firme. Žijú teda agentúry z ľudí, ktorým sprostredkovali zamestnanie?

Pravdepodobne áno, veď z čoho iného by mali príjem? Ak štát dovolil podnikanie s ľudskou prácou, mal by mať aj páky na kontrolu tejto činnosti. Aby sme sa v 21. storočí nevracali do čias feudalizmu.

O tom, že so zamestnávateľskými agentúrami niečo nie je v poriadku, svedčí nedodržiavanie zákona o povinnosti poslať ústrediu práce ročnú správu o svojej činnosti. V nej má byť uvedené, koľkým ľuďom v tom-ktorom  roku sprostredkovali prácu.

Za minulý rok si iba štvrtina z tisícky agentúr pôsobiacich na základe licencie splnila túto zákonnú povinnosť a z tisícky agentúr fungujúcich na základe živnosti iba 86. Pritom predstaviteľ štátu konštatuje, že sa s tým vraj nedá nič robiť.

Agentúram vraj síce môžu odobrať licencie, ale je to zdĺhavý proces a ešte musia mať v rukách jednoznačné dôkazy! No iste, a kto im ich má zadovážiť? Veď sú za to platení.

A celkom nemohúco vyznieva situácia pre štát pri agentúrach zriadených na základe živnosti. Ústredie práce vraj nemôže odoberať firmám živnosť.

Ak nie Ústredie práce, tak nejaký iný orgán musí mať kompetencie na vymáhanie dodržiavania zákonov. Alebo bol zákon o sprostredkovateľských agentúrach práce pripravený na objednávku podvodníkov?

Nie je to jediný priestor, v ktorom sa špekulanti môžu cítiť dobre. Oberá však slušných ľudí o ilúzie, že žijeme v demokratickej spoločnosti, v ktorej platia zákony pre každého.