Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Jún 2013

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Stalo sa

Zmení sa počet samospráv?
Slovensko by mohlo mať tri silné samosprávne kraje, pričom Bratislava by bola súčasťou západoslovenského kraja, navrhuje premiér SR Robert Fico. Podľa neho sa verejnosť nezžila s VÚC, preto by pre zachovanie regionálnej samosprávy bolo vhodné otvoriť diskusiu o tom, či Slovensko nepotrebuje nový systém. „Jeden silný VÚC na východnom Slovensku, jeden na strednom a jeden v rámci západného Slovenska, pričom Senec, Pezinok a Malacky by patrili do západoslovenského VÚC. Nevidíme nijaký dôvod na existenciu regionálnej samosprávy v Bratislave, veď je tam primátor aj mestské zastupiteľstvo." K zmenám v počte samospráv sa vyjadril aj prezident Ivan Gašparovič. „Som presvedčený, že v budúcnosti bude potrebné uvažovať o zmenách štruktúry v počte VÚC, možno na úrovni tri plus jeden. Verím, že sa dopracujeme k stavu, keď sa občan zžije s verejnou správou, bude rozumieť aj kompetenciám a vyzná sa v jej štruktúre."

Mikuša podporujú národniari
Súčasný predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš bude na tento post v tohtoročných voľbách do vyššieho územného celku kandidovať aj s podporou Slovenskej národnej strany. Vedenie národniarov pozitívne hodnotí najmä doterajšie aktivity Tibora Mikuša vo funkcii trnavského župana. Bývalého poslanca NR SR a dvojnásobného šéfa TSK vnímajú ako silnú a výraznú osobnosť, ktorá je zárukou rozvoja a ekonomického rastu tohto národnostne zmiešaného regiónu, pričom reprezentuje kľúčové kritériá pre verejnú službu - vlastenectvo a spoločenský kredit. Nezávislý kandidát Mikuš si podľa vlastných slov podporu najstaršej slovenskej politickej strany veľmi váži. „Vážim si dôveru každého, kto si ctí vlastenectvo, ako aj všetkých spoluobčanov bez ohľadu na ich etnickú či stranícku príslušnosť a náboženské presvedčenie. Záleží mi tiež na zvýšení kvality života všetkých obyvateľov Trnavského samosprávneho kraja."

Novela OĽaNO neprešla
Občania možnosť predkladať návrhy zákonov nedostanú. Rozhodli o tom poslanci NR SR, ktorí nepodporili novelu Ústavy SR z dielne OĽaNO. Tá predpokladala povinnosť parlamentu prerokovať akýkoľvek návrh zákona predložený skupinou 15-tisíc občanov prostredníctvom petície. Novelou vraj chceli poslanci OĽaNO posilniť priamu demokraciu, umožniť verejnosti výrazným spôsobom prejaviť svoj hlas pri správe vecí verejných, posilniť účasť občanov na tvorbe právnych predpisov, ako aj zvýšiť dôveru verejnosti v NR SR. „Rozhodli sme sa, že občanom poskytneme právo zákonodarnej iniciatívy. Ak predložia 15-tisícovú petíciu, budú môcť participovať na legislatívnom procese takisto ako poslanci, výbory a vláda," tvrdili poslanci OĽaNO. Ich zámer sa stretol s viacerými kritickými názormi, akými sú napríklad nízka hranica podpisov a jej prípadné zneužívanie, ako aj možné zahlcovanie parlamentu nezmyselnými návrhmi.

Zákon o slovenskej hudbe nebude
Ministerstvo kultúry nateraz nepripraví novelu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá by zaviedla kvóty na vysielanie slovenskej hudby v rádiách. Dôvodom má byť fakt, že ani po viacerých rokovaniach neprišlo k dohode medzi iniciatívou Za slovenskú hudbu, ktorá pôvodne žiadala 30-percentný podiel domácej hudby v súkromných rádiách, a Asociáciou nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, ktorá zákonnú reguláciu odmieta. Neskôr boli predstavitelia iniciatívy ochotní akceptovať 20-percentný podiel slovenskej hudby a súkromné rádiá 10-percentný. „Minister kultúry navrhol uzákonenie desaťpercentného podielu, čo je zúfalo málo, a preto to zásadne odmietame. Ale nevzdávame sa. Chceme rokovať ďalej s premiérom Ficom a obnoviť rokovania s ministrom Maďaričom. Slovenská hudba je diskriminovaná, zaslúži si náležitý priestor v rádiovom éteri," povedal spevák Maťo Ďurinda, jeden z predstaviteľov iniciatívy.

Fotografia:
Maťo Ďurinda a Jožo Ráž, lídri iniciatívy Za slovenskú hudbu, sú sklamaní z postoja ministerstva kultúry, ktoré sa rozhodlo zatiaľ nepripraviť novelu zákona, určujúcu percentuálny podiel vysielanej hudby v rádiách. Iniciatíva chce v každom prípade obnoviť rokovania o zákone.