Foto: archív
Zhltne Slovinsko pilulky OECD?
Marek Mahút
Toxické aktíva v podobe obrovského objemu dlhodobo nesplácaných bankových úverov v posledných mesiacoch zamorili aj Slovinsko, ktoré sa čoraz častejšie skloňuje ako šiesty kandidát na záchranu eurozóny.
Ekonomiku jedinej postsocialistickej krajiny, ktorá po páde režimu ponechala bankový sektor pod kuratelou štátu, chce Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) liečiť klasickou medicínou: privatizáciou bánk.
Niet pochýb, že takéto riešenie by bolo výhodné - je len otázne či pre Slovinsko, alebo pre číhajúcich bankových privatizérov napojených na OECD.
Z odporúčaní organizácie totiž nijako nevyplýva, že bezútešnú situáciu najväčších strašiakov Ľubľany - Grécka, Írska, Portugalska, Španielska a Cypru - spôsobilo štátne spravovanie tamojších peňažných domov.
Naopak, boli to najmä súkromné komerčné banky, ktoré požičiavali s minimálnou alebo nijakou vyhliadkou na vrátenie peňazí, aby naďalej obchodovali s fiktívnym kapitálovým krytím.
Pokiaľ okato zlé a nezodpovedné investičné rozhodnutia prinášali výnosy, zisky putovali do súkromných vreciek.
Keď sa začalo schyľovať ku kolapsu, bremeno nedobytných pohľadávok zostalo na bedrách štátu, ktorý udelením bankovej licencie z princípu preberá garancie v snahe udržať systém v prevádzky schopnom stave.
Aj preto sa slovinská vláda neponáhľa do bodky vyslyšať odporúčania OECD. „Začneme proces privatizácie jednej alebo dvoch spoločností.
Želám si, aby jednou z nich bola banka," vyhlásila pred mesiacom premiérka Alenka Bratušeková. Pri privatizácii jednej banky zotrval aj následný plán reforiem, schválený vládou v Ľubľane.
Jeho ťažiskom je však revitalizácia bánk v rukách štátu, odvolávanie nezodpovedných manažérov a znižovanie platov a dôchodkov bankovým úradníkom.
Slovinci si uvedomujú, že diétu pri nenásytnosti možno skôr naordinovať vlastným financmajstrom ako súkromným bankám, ktorých hrabivá ruka napokon aj tak otrčí štátu vystretú dlaň.