Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Jún 2013

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Šok z Nikoliča

Marek Mahút

Ako kľačiaceho kajúcnika si zarazení Srbi mohli pred mesiacom predstaviť svojho prezidenta Tomislava Nikoliča, ktorý v televíznom rozhovore nečakane vyhlásil: „Na kolenách prosím o prepáčenie Srbsku za zločin spáchaný v Srebrenici."

Prekvapujúco tak reagoval na udalosti z roku 1995, keď počas občianskej vojny podľa západných politikov a médií v moslimskej enkláve mali na východe Bosny bosnianskosrbské jednotky pozabíjať vyše osemtisíc mužov a chlapcov.

Nikolič pritom srebrenický masaker roky označoval za protisrbskú propagandu Západu. Mal na to pádne dôvody, keďže časom sa objavilo mnoho nových faktov a dôkazov, svedčiacich o tom, že Srebrenica bola obrovským mediálnym podvodom.

Uvádzaný počet 5- až 8-tisíc obetí totiž vychádza len zo zoznamov nezvestných, z čoho 3 016 osôb bolo neskôr aj na oficiálnych zoznamoch voličov, iní sa objavili živí v zahraničí. Haagsky tribunál roky pátra po obetiach masakry, no doteraz našli iba 1 849 tiel, pričom mnohé pozostatky niesli stopy smrteľných zranení z bojov, čo vylučuje popravy.

Tie sa síce udiali, zrejme ich však vykonali žoldnieri a za odmenu, s cieľom diskreditácie srbskej armády. Nikoličovi jeho radikálne názory v minuloročných prezidentských voľbách pomohli poraziť dovtedajšiu hlavu štátu Borisa Tadiča, ktorý sa dostal do nemilosti veľkej časti voličov pre prílišnú náklonnosť k Západu.

Mnohí Nikoličovi nevedia odpustiť súhlas s vydaním prezidenta niekdajšej Republiky srbskej Radovana Karadžiča na trestné stíhanie pred medzinárodný súd v Haagu. Tu súdili aj prezidenta Juhoslávie Slobodana Miloševiča, ktorý skonal počas vyšetrovania a rozsudku sa nedožil.

Nikolič bol za Miloševičovho vládnutia v Belehrade vicepremiérom a v roku 1999 sa ostro postavil proti vražedným náletom bombardérov NATO na JZR. Priazeň mnohých si získal odhodlaním „radšej sa spojiť s Ruskom, ako vstúpiť do EÚ" aj radikálnym odmietaním samozvaného štátu Kosovo.

Ako prezident však začal meniť rétoriku, keď hneď po víťazných voľbách hovoril o „nutnosti nezísť z cesty do EÚ", vytýčenej Tadičom. Po televíznom vystúpení k udalostiam v Srebrenici sa mnohí obávajú aj „korektúr" v jeho politike vo vzťahu k Prištine.

A hoci ospravedlnením si popudil množstvo stúpencov, Západu sa nezavďačil. „Neveríme v úprimnosť jeho slov," vyhlásila jedna z ľudskoprávnych aktivistiek. Nikoličovou úprimnosťou sa, naopak, nezaoberá jeho vyhranené zázemie, v ktorom sa vynorila otázka: „Čo naňho majú?"