Štvrtok 22. február 2024

extra plus

Jún 2013

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Univerzálna destinácia

Polostrov Krym je so svojou bohatou históriou múzeom pod holým nebom

Jana Borovčinová

Na severnom pobreží Čierneho mora sa rozprestiera jedno z najčarovnejších miest Ukrajiny - polostrov Krym.

Okrem panenskej prírody a zaujímavej histórie ponúka aj množstvo nevšedných atrakcií. Na svoje si prídu všetky kategórie návštevníkov od milovníkov morskej vody a pláží až po prívržencov aktívneho oddychu.

Neopakovateľné čaro scenérií
S kontinentálnou Európou spája polostrov na severe Perekopská šija. Na západe a juhu obmýva pobrežie Krymu Čierne more, jeho východnú časť zase Azovské more. 

Kerčský prieliv ho delí od ruskej Kubáne - historicky ukrajinského regiónu, kam v časoch Byzantskej ríše zo severu postupne prichádzali Slovania.

Hoci je pýcha čiernomorského pobrežia neveľká rozlohou, jej povrch je veľmi rozmanitý. Na ploche približne 26 200 štvorcových kilometrov sa na obdiv ponúkajú najrôznejšie scenérie.

Sever polostrova zaberajú rozsiahle roviny. Túto časť Krymu pokrýva prevažne step a lesostep, pri pobreží možno nájsť niekoľko plytkých slaných jazier.

Na juhu si našlo svoje miesto úzke subtropické pásmo, rozprestierajúce sa medzi Krymskými vrchmi a Čiernym morom. Pohoria sa týčia len pár kilometrov od morského pobrežia, čo tejto oblasti dodáva neopakovateľné čaro.

Krymské vrchy sa tiahnu pozdĺž pobrežia od Sevastopoľa a Balaklavy na západe až po Feodosiju na východe v dĺžke približne 150 kilometrov. Dosahujú šírku zhruba 50 kilometrov.

Pohorie tvoria zväčša zlepence, pieskovce, vápence a sliene. Práve častým vrstvám jurských vápencov vďačia Krymské vrchy za množstvo krasových útvarov.

Krym bol priebehu storočí súčasťou mnohých mocností, čo sa podpísalo pod jeho pestrou históriou. Obývali ho divokí Tauri, Skýti, časti jeho územia kolonizovali Rimania aj Gréci. Na konci staroveku sem vtrhli Ostrogóti, ktorých neskôr vyhnali Huni.

V stredoveku si južné oblasti podmanila Byzantská ríša, sever zasa turkotatárski kočovníci. Na morskom pobreží vznikli obchodné osady, ktoré si tu založili podnikaví talianski Janovčania.

Najobávanejší bojovníci
V roku 1243 sa na Krym vrhli Tatári. Po rozpade Zlatej hordy tu založili Krymský chanát, ktorý od roku 1475 podliehal Osmanskej ríši. Moskovská Rus si okrem neho podmanila všetky ostatné tatárske chanáty.

Krymský chanát dlho zostával posledným tatárskym štátom a osmanský sultán si odtiaľ do svojho vojska najímal najobávanejších bojovníkov. Až v roku 1783 po porážke osmanského vojska v rusko-tureckej vojne pripojila cárovná Katarína Veľká k Rusku aj Krym.

Počas občianskej vojny v rokoch 1918 až 1925 bol polostrov centrom kontrarevolúcie. Za 2. svetovej vojny ho okupovalo Nemecko a po skončení okupácie boli Krymskí Tatári, pôvodní obyvatelia, obvinení z kolaborácie s nacistami. 

Na Stalinov príkaz ich deportovali do strednej Ázie a do svojich domovov sa začali vracať až koncom 80. rokov 20. storočia.

Krym v súčasnosti obývajú približne dva milióny ľudí - Rusov, Ukrajincov, Krymských Tatárov, Bielorusov, Arménov a ďalších národností. Väčšinu polostrova zaberá Krymská autonómna republika s hlavným mestom Simferopoľ.

Keďže Krym obývajú prevažne Rusi a Ukrajinci predstavujú najpočetnejšiu menšinu, v procese rozpadu ZSSR existovali veľmi silné tendencie na znovupripojenie k Rusku. 

Autonómia predstavovala kompromis, ktorý umožnil udržať Krym ako súčasť Ukrajiny. Hoci tu panuje pomerne pokojná atmosféra, Krym zostáva miestom potenciálneho napätia medzi Ruskom a Ukrajinou.

Uzavreté mesto
Najväčšie a zároveň hlavné mesto Simferopoľ je domovom približne 340-tisíc obyvateľov prevažne ruskej národnosti. Založila ho cárovná Katarína Veľká v roku 1784 po dobytí Krymu.

Na jeho mieste stál v období staroveku Skýtsky Neapol, ktorý bol od 3. storočia pred Kristom centrom Skýtov na Kryme a dolnom Dnepri. Niekdajším centrom slávneho Krymského chanátu bol Bachčisaraj.

Toto neveľké mestečko, ktoré dnes obýva 26-tisíc obyvateľov, leží približne v polovici cesty medzi Simferopoľom a Sevastopoľom. Turistov sem láka prepychový Chánsky palác, ale aj legendárna Fontána sĺz, ktorú ospieval známy ruský básnik A. S. Puškin.

Osobitný štatút má dôležitý námorný prístav Sevastopoľ, v ktorom má svoju základňu nielen ukrajinská, ale aj ruská flotila. Ruská čiernomorská flotila tu mala pôvodne zostať do roku 2017, krajiny sa však dohodli na predĺžení zmluvy.

Mesto ako jediné na polostrove nespadá pod pôsobnosť Krymskej autonómnej republiky, ale podlieha priamo ukrajinskej vláde. Sevastopoľ sa rozprestiera na terasovitých svahoch čiernomorského pobrežia v juhozápadnej časti polostrova.

Pôvodne vznikol ako pevnosť ruského impéria, neskôr sa z neho stal významný vojenský aj obchodný prístav. V období studenej vojny mal štatút uzavretého mesta, vyhradeného len pre sovietskych vojakov a ich rodiny.

Za zmienku stojí ešte dávne mesto Chersonésos, ktoré kedysi stálo v týchto miestach. V roku 988 n. l. tu bol pokrstený Vladimír I., čím Kyjevská Rus oficiálne prijala kresťanskú vieru.

Ruská riviéra
Hoci subtropické pásmo na krymskom juhu dosahuje šírku iba osem až dvanásť kilometrov, predstavuje atraktívny turistický cieľ. „Ruská riviéra" pôsobí na pohľad veľmi exoticky a pýši sa viacerými prímorskými letoviskami aj kúpeľmi.

Medzi obľúbené turistické centrá patrí Jalta, Artek, Feodosija či Alupka. Romantické pobrežie so strmými skalnatými útesmi a panenskou prírodou bolo kedysi lukratívnym miestom oddychu vyšších spoločenských vrstiev.

Piesočnaté aj kamenisté pláže s čistou morskou vodou sem prilákali aj cársku rodinu. 

Krym bol počas sovietskeho obdobia miestom rekreácie nielen straníckych funkcionárov, ale aj robotníckych a pionierskych organizácií. Možno práve tento fakt prispel k výborne rozvinutej infraštruktúre na polostrove.

Jedno z najznámejších krymských letovísk Jalta je obklopené rozsiahlymi ovocnými sadmi a vinicami. 

Bývalá rybárska osada bola v 14. storočí súčasťou janovských obchodných kolónií a nesporne ju preslávila predovšetkým Jaltská konferencia, ktorá sa počas 2. svetovej vojny konala v Livadijskom paláci a zúčastnili sa na nej zástupcovia ZSSR, USA a Spojeného kráľovstva. 

Do mesta dodnes nevedie železnica, so Simferopoľom a Aluštou ho však spája 86-kilometrová trolejbusová trať, najdlhšia na svete.

Neďaleko Jalty pribudol začiatkom 20. storočia zámoček s názvom Lastovičie hniezdo. 

Jeden zo symbolov Krymu vyrástol na 40-metrovom útese v neogotickom štýle a pripomína neveľký stredoveký rytiersky hrad. Pri ňom sa kedysi rozprestierali aj záhrady, ale padli za obeť zemetraseniu a zrútili sa do mora.

Na Kryme je skutočne čo obdivovať. Archeologické náleziská z antického obdobia, mešity, paláce, autentické tatárske dediny, jaskynné kláštory aj stredoveké kamenné mestá.

Preto ho často označujú za múzeum pod holým nebom. Turistov sem však láka nielen more, pláže, príroda a história. Nájdu tu aj vynikajúco vybavené centrá ponúkajúce všetky druhy turistiky.

Umožňujú obdivovať podmorský svet, spoznať krásy Krymu na bicykloch, pokochať sa prírodnou scenériou z výšok horských turistických chodníkov či zažiť naozaj nevšedné stanovanie v jaskyni.

Za zmienku stoja aj miestne kulinárske špeciality ako šašlík, ľuľa-kebab alebo čebureky, vyprážané pirohy plnené hovädzím alebo jahňacím mäsom. Krym sa za posledné dve desaťročia zmenil na moderné letovisko, porovnateľné s akoukoľvek svetovou destináciou.

Fotografie:
Jalta predstavuje unikátne spojenie horskej scenérie, morského pobrežia a pôvodnej architektúry.

Jeden zo symbolov Krymu - zámoček Lastovičie hniezdo.