Res publica

Martin Dugas

Po uliciach stredovekých miest sa zavše tmolili prečudesné procesie leprou zúbožených kalík, známe ako pochody bláznov, vmietajúcich do tváre sveta povíchricu vlastnej skazy. Po niekoľkých storočiach ich vystriedali sprievody „dúhovej pýchy", rovnako šialené, hoci veselšie, farebnejšie, bujarejšie a bizarnejšie.

Ale kým malomocní vychádzali na priestranstvá v pokání, vnímajúc svoj údel ako trest boží, dnešné plejády LGBTI - lesieb, gejov, bi-, trans- a intersexuálov - sa producírujú s pýchou, považujúc svoju úchylku za výhybku na dráhu do nebeských výšin: to oni sú „cool" a „in". 

To oni sú predurčení „poopraviť" nielen po stáročia pestované pravidlá chodu spoločnosti, ale aj milióny rokov fungujúce zákony prírody: muž s mužom sa majú sobášiť a vychovávať deti, ktoré sa po vyšumení puberty samy rozhodnú, či budú mužmi alebo ženami!

Maškarádu LGBTI v septembri znovu zažila Bratislava, ktorú opäť ovalili zástupy teplých fešákov a polonahých transvestitov v lesku dúhy. Hostina zlých síl, vzbura obetí Černobyľa či Fukušimy?

Nie: cielené a hrdé sebaspotvorenie ako prejav „jedinečnosti". Skutočne tým nás chce svetový establišment kŕmiť v čase hospodárskej mizérie, míňajúc peniaze na alegorické vozy v týchto potupných orgiách?

„Množia sa rozvrátené vzťahy a matky žijúce bez otcov. Je to semenište neresti, kde sa nemravnosť nosí ako prejav moci a úspešnosti." To nie je situačná správa z Bratislavy 2013, to je výňatok z práce filozofa Edwarda Gibbona, ktorý takto opísal príčiny pádu Ríma.

Tam sme sa však ešte nedopotácali. Už deň po „pride" sa v Košiciach zišiel rekordný počet 80-tisíc ľudí, ktorí sa jasne vyslovili za tradičnú rodinu a proti bludom LGBTI. Zdá sa, že nás ešte nestihli prevalcovať a odcudziť vlastnej podstate.