Foto: archív

Maliarka jeseň

Čo sa ukrýva za pestrofarebnou premenou zeleného lístia?

Dana Madarová

Striedanie ročných období vnímame v našich končinách ako samozrejmosť. Rovnako ako jarné prebúdzanie sa prírody, letné horúčavy, zimnú snehovú pokrývku či zmenu farby stromov na jeseň, keď sa listy „obliekajú" do šiat najrozmanitejších odtieňov.

Aj v tomto prípade platí staré známe, že príroda presne vie, čo robí. Jeseň je nielen maliarkou, ale aj akousi lekárkou, ktorá sa stará o to, aby stromy v pokoji prežili zimu a aby sa na jar mohli opäť ukázať v celej svojej kráse.

Striedanie farbív
Ak nazrieme do života rastlín a živočíchov, zistíme, že majú veľa spoločného. Ide o procesy, ako sú rast, dýchanie, rozmnožovanie, látková premena a mnohé iné. V niečom sa však predsa len výrazne odlišujú, dalo by sa povedať, že rastliny majú o schopnosť navyše.

Kým živočíchy prijímajú hotovú potravu rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, rastliny, a teda aj stromy, si samy dokážu z oxidu uhličitého a vody vyrobiť potrebné zdroje energie pre všetky svoje fyziologické funkcie. Vďačia za to javu známemu ako fotosyntéza, počas ktorej sa svetelná energia premieňa na energiu chemickú.

Strom si tak vytvára látky potrebné pre svoj život. Pôsobením slnečných lúčov produkujú stromy aj prírodné farbivo chlorofyl, vďaka ktorému môžeme na jar a v lete obdivovať ich zelenú krásu.

A tu sa dostávame k tomu, prečo sa listnaté stromy na jeseň prezliekajú do pestrofarebného šatu. Keďže toto ročné obdobie je chudobnejšie na slnečné lúče ako jar či leto, prichádza k zníženej produkcii zeleného chlorofylu.

Nahrádza ho žlté a oranžové farbivo karotenoid, ktoré sa v liste dovtedy tiež nachádzalo, no bolo prekryté prevládajúcim chlorofylom. V lete ho však môžeme vidieť napríklad na paradajkách, paprike, mrkve a iných plodinách.

So zmenou zelenej farby listov na žltú či hnedú sa stretávame často aj v letných mesiacoch, predovšetkým v znečistených oblastiach. V tomto prípade však nejde o prirodzenú fyziologickú zmenu, ale o nežiaduce zásahy do rastlinných buniek.

Kyslík vďaka ihličnanom
Karotenoid je odolnejší a trvanlivejší ako chlorofyl, má dokonca aj ochrannú funkciu - zabraňuje poškodeniu listov spôsobenému nadmerným slnečným žiarením. Jeho farebnosť je tiež spoľahlivým lákadlom pre hmyz, najmä opeľovače, bez ktorých by nebolo možné rozmnožovanie rastlín.

Karotenoid má však aj iný význam - vďaka nemu sa strom dokáže včas pripraviť na zimné obdobie a načerpať dostatok živín do príchodu mrazov. Listy totiž okrem farbív obsahujú aj cukry, bielkoviny a minerálne látky, ktoré rastlina pred zimou sťahuje do koreňa, kmeňa a konárov.

A práve karotenoid má schopnosť po strate chlorofylu udržať listy na strome, čím sa predlžuje čas zhromažďovania potrebných živín. Časť zásob dokonca rastlina využíva pri pučaní i vyháňaní nových listov a kvetov na jar.

Aj farebná krása listov je len dočasná. Rovnako ako chlorofyl aj karotenoid sa pri stále nižších teplotách rozkladá, až list zhnedne, uschne a napokon odpadne. Ani tu sa však jeho poslanie nekončí.

Opadané lístie obsahuje rôzne prvky, ako sú vodík, kyslík, uhlík, síra, fosfor, horčík, vápnik či železo. Tie sa postupne uvoľňujú do pôdy a stávajú sa tak prístupnými pre korene stromov. Okrem toho listy na zemi vytvárajú okolo kmeňa akúsi perinu, ktorá nielenže zadržiava vlahu, ale aj chráni korene stromu pred zamrznutím.

V našich končinách môžeme vidieť aj stromy ozdobené zelenými listami po celý rok. Reč je o ihličnanoch, ktoré rastú vo vyšších nadmorských výškach ako listnaté stromy.

Na to, aby mohli žiť v chladnejších podmienkach, potrebujú dostatok tukov, cukrov a bielkovín. Ihličnaté stromy sú nimi na rozdiel od listnatých zásobené aj v zimnom období, a to vďaka schopnosti fotosyntetizovať nepretržite po celý rok.

Tento fakt je veľmi dôležitý aj pre nás - ľudí. Keďže viac ako 95 percent kyslíka pochádza z fotosyntézy rastlín, môžeme práve ihličnanom vďačiť za to, že zabezpečujú jeho dostatok aj v čase, keď listnaté dreviny schopnosť fotosyntézy strácajú.