Špeciálna diskriminácia

Marián Klenko

Zriadenie Špeciálneho súdu malo podľa bývalého vedenia rezortu spravodlivosti prispieť k urýchlenému konaniu pri závažných trestných činoch. Namiesto toho, aby sa pozornosť zamerala na skrátenie súdnych konaní, rezort ovládaný KDH pristúpil k zrušeniu viacerých okresných súdov a zaviedol do právneho poriadku SR neefektívne represívne opatrenia.

Sudcovia Špeciálneho súdu pritom majú stotisícové mesačné príplatky, čo veľká časť bežných sudcov právom vníma ako svoju diskrimináciu. Neraz pritom rozhodujú v závažnejších kauzách ako Špeciálny súd.

Z tohto dôvodu už padlo takmer tristo žalôb. Okresný súd v Bratislave potvrdil, že rozdielnosť odmeňovania je diskrimináciou časti sudcov. Exminister Daniel Lipšic, trpiaci fixnou ideou, že choroby v rezorte justície vie vyliečiť len on, vyhlasuje, že so Špeciálnym súdom je všetko v najlepšom poriadku.

Minister spravodlivosti Štefan Harabin to vidí inak a rozhodol sa hľadať možnosti, ako vyrovnať rozdiely v odmeňovaní sudcov i prokurátorov. Pripomeňme, že špeciálne súdy v EÚ jestvujú len v Španielsku a Írsku, kde sa zaoberajú etnicky motivovaným terorizmom, a ešte v Taliansku, kde treba rozhodovať v závažných kauzách súvisiacich s činnosťou mafie.

Súčasná vládna koalícia rozhodla, že sa Špeciálny súd zachová, aj keď na začiatku volebného obdobia sme boli svedkami diskusie o jeho význame a najmä vyťaženosti, keďže jeho sudcovia rozhodujú v menšom počte prípadov ako ich kolegovia na okresných súdoch. A za úplne iné peniaze. Je tu teda problém, ktorý by nemusel byť témou dňa, ak by po voľbách prišlo k zrušeniu Špeciálneho súdu.