Streda 28. február 2024

extra plus

Marec 2008

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Riziká druhého piliera

Anna Belousovová

Do konca júna môžu všetci, čo vstúpili do druhého dôchodkového piliera, projektu preferovaného bývalou vládou, zvážiť či v ňom zotrvajú. 

Dovtedy by mali občania dostať všetky relevantné informácie, pretože pri jeho zavádzaní ich nik neinformoval aj o jeho rizikách. Pritom 7 z 12 latinskoamerických štátov, ktoré zaviedli dôchodkovú reformu podľa čilského modelu, ktorý sa implantoval aj u nás, už od neho odstúpilo.

Často nedostatočne informovaní poistenci v II. pilieri podpísali zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dnes dostávajú výpis z osobného dôchodkového účtu a nerozumejú, prečo je na ich sporiacom účte menej peňazí, ako tam vložili.

Neraz sú až zdesení z toho, akým tempom rastú poplatky dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Nečudo, že DSS sa pomerne rýchlo dostávajú z červených čísel do čiernych a ich akcionári sa už dnes môžu tešiť zo ziskov.

Podľa databázy Sociálnej poisťovne dnes veľká časť sporiteľov v II. pilieri spĺňa parametre, pri ktorých je nereálne naplniť predpoklady, s ktorými doň vstupovali. 

Z pohľadu platného právneho stavu nevýhodnosť účasti v II. pilieri môže spočívať v tom, že občan nesplní podmienku minimálnej doby sporenia (15 rokov, lepšie však 18 - 20 rokov), v dôsledku čoho mu nevznikne nárok na dôchodok.

Výšku dôchodku ovplyvní najmä dĺžka doby sporenia, výška poskytovaného príspevku do systému (odvodená od mzdy), ako aj výška zhodnocovania financií zo strany DSS prostredníctvom jednotlivých fondov. Rovnako treba zvážiť riziká spojené s investovaním na kapitálových trhoch, ktorých zhodnocovanie nevie nik garantovať.

Práve toto predstavuje vážnu hrozbu pre konečné úspory dôchodcov a výšku ich reálneho dôchodku. Doterajšie skúsenosti od roku 1929 ukazujú pravidelne sa opakujúce krízy investovania cez fondy. V krátkodobom a strednodobom horizonte na nich zarábajú finanční žraloci a špekulanti.

Z dlhodobého hľadiska, a to je aj prípad sporenia na dôchodok, väčšinou prinášajú stratu. V prípade SR riziko je o to väčšie, že nikde vo svete nebol pomer odvodov do I. a II. piliera v pomere 50 ku 50 percent. Do II. piliera vo svete prúdila v priemere jedna štvrtina odvodov.

Treba si uvedomiť, že za DSS stoja medzinárodné banky. Tie pri pomere odvodov 50:50 využívajú na svoje podnikanie s tendenciou ďalšieho zvyšovania zhruba 2,5 percenta HDP SR (dnes asi 52 miliárd Sk).

Bývalou vládou zavedený dôchodkový systém zakladá pomalšie zvyšovanie dôchodkov súčasných dôchodcov. Vôbec nezabezpečuje prijatú požiadavku Medzinárodnej organizácie práce, že priemerný dôchodok má predstavovať 45 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

A tak terajší dôchodcovia zaplatia budúce dôchodky. Misia MOP analyzujúca náš dôchodkový systém označila slovenskú reformu za najradikálnejšiu v Európe a konštatovala: „Reforma problém stability dôchodkového systému do roku 2050 nevyriešila. Výdavky na dôchodky v SR v roku 2050 by mali predstavovať 11,2 percenta HDP, čo by spôsobilo deficit, ktorý by musela vykryť vláda.

Priemerné výdavky na dôchodky v európskej dvadsaťpäťke budú v roku 2050 o 14,6 percenta HDP vyššie ako na Slovensku." Čiže II. pilier ani dlhodobo neprináša riešenie výšky dôchodkov a krytia ich rastu.

Anna Belousovová, podpredsedníčka NR SR