Štvrtok 29. február 2024

extra plus

Marec 2008

Aktuálne číslo

Mantinely slobody

Katarína Tóthová

Ústava Slovenskej republiky je budovaná na trojdelení štátnej moci - na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. V právnom štáte súdna moc musí byť nezávislá, do individuálneho rozhodovania nesmie nik zasahovať.

Preto bolo pre mňa šokujúce, keď poslanec Vladimír Palko v rámci prerokúvania návrhu tlačového zákona prečítal nielen vo svojom mene, ale aj v mene F. Mikloška, P. Minárika, R. Bauera a D. Lipšica protest proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III v kauze SNS kontra Miklós Duray.

Nešokoval ma obsah „protestu", ale fakt, že na pôde parlamentu prišlo k nedovolenému pranierovaniu neprávoplatného prvostupňového rozhodnutia súdu.

Od vzniku SR je to prvý prípad nedovoleného zásahu do nezávislosti súdnictva na pôde parlamentu. V právnom štáte, ak účastník konania nie je spokojný s rozhodnutím súdu a má názor, že súd nezákonne rozhodol (v danom prípade, že sa mala obmedziť sloboda prejavu M. Duraya), sa možno domôcť nápravy viacerými právnymi prostriedkami (odvolaním, dovolaním, sťažnosťou prokurátora, návrhom na Ústavný súd SR, návrhom na súd v Štrasburgu).

Odhliadnuc od toho, kto vyhral súdny spor v prvej inštancii, nesúhlasím s tým, aby sa v právnom štáte proti súdnemu rozhodnutiu verejne protestovalo a rozsudok sa pranieroval v NR SR. 

Je to neprípustné verejné ovplyvňovanie rozhodovania súdov. Fakt, že to nie je prípustné, ustanovuje aj zákon o petičnom práve, ktorý v § 1 ods. 2 zakazuje organizovať petície zasahujúce do súdneho rozhodovania.

Pokiaľ ide o slobodu prejavu (vrátane prezentovania politických názorov) aj tá musí mať svoje mantinely. Jedným z nich je aj nezasahovanie do rozhodovacej činnosti súdov. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu hodný ochrany je ten slobodne prejavený názor (politický názor), ktorý má skutkový základ a opiera sa o nejaké fakty.

Aj keď možno slobodne vyjadrovať svoj názor, v prípade, že sa ním dotkne česť alebo dôstojnosť fyzickej alebo právnickej osoby a tá požiada o súdnu ochranu, súd musí konať a skúmať aj to, či je to výrok urážlivý, alebo dehonestujúci. Keďže aj sudca môže byť omylný, nápravu možno zjednať spomenutými právnymi prostriedkami.

V právnom štáte nemožno však voliť cestu kritiky súdu v tlači, podávanie petícií proti rozhodnutiu súdu, alebo cestu verejného protestu proti rozhodnutiu súdu. Ak tvrdíme, že sme demokrati, nemôžeme uplatňovať nedemokratické metódy. A to ani vtedy, keď sa to zdá byť politicky výhodné.

Katarína Tóthová, podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru NR SR