Štvrtok 29. február 2024

extra plus

Marec 2008

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Bezohľadní zlatokopi

Bude zo Slovenska svetielkujúci Klondike?

Viera Urbanová

Po páde železnej opony sa z krajín bývalého sovietskeho bloku stalo obrovské eldorádo. Zahraničný kapitál získal enormné možnosti rozširovať svoje zisky i vplyv v takmer panenskom priestore.

Ryžovať sa tu dá na každom kroku, najmä, ak sa natrafí na ziskuchtivcov, ochotných za „balík" rozpredať štát bez ohľadu na následky. Slovensko už objavili aj medzinárodné ťažobné spoločnosti, ktorých aktivity vyvolávajú znepokojenie nielen u ochrancov životného prostredia.

Trestuhodná krátkozrakosť
Považský Inovec sa ocitol v centre záujmu kanadskej spoločnosti Ultra Uranium. V tejto turisticky obľúbenej oblasti by chceli Kanaďania v budúcnosti ťažiť urán. Spoločnosť zatiaľ získala licenciu na prieskumné vrty v oblasti Kálnica - Selec, Kálnica - Hôrka nad Váhom.

Ide o lokalitu blízko Nového Mesta nad Váhom a Trenčína. Strana zelených bije na poplach a upozorňuje, že ťažba uránu môže ohroziť život a zdravie asi stotisíc ľudí, navyše zničiť krásnu prírodu a kontaminovať vodné zdroje a rieku Váh.

Beckov, Zelená Voda pri Novom Meste nad Váhom, neďaleké Čachtice, Bezovec, Trenčín... to všetko sú lokality, ktoré dávajú tomuto regiónu punc národného bohatstva, ktoré si treba chrániť ako oko v hlave. Obavy odporcov ťažby vychádzajú predovšetkým zo spôsobu spracovania rudy, obsahujúcej urán, a skládka odpadu.

„Na spracovanie rudy by bolo treba vybudovať odkalisko s rozlohou asi 126 hektárov, čo predstavuje plochu približne 180 futbalových ihrísk. Na odkalisku by bol skladovaný rádioaktívny a toxický kal zo spracovania uránovej rudy," tvrdia zelení. Ťažbu uránu odmietajú aj samosprávy okolitých obcí a petíciu Stop uránu na Slovensku už podpísalo vyše 55-tisíc ľudí.

Urán na Slovensku láka aj austrálsku spoločnosť GB Energy, Crown Energy, ktorá získala povolenie na prieskum jeho výskytu v lokalite Selce pri Banskej Bystrici (ide o oblasť v Starohorských vrchoch), ďalej pri obciach Vikartovce, Kluknava a Zemplín.

Rozorať Slovensko by chcela aj česká firma Sedlecký kaolin. Keď táto firma v Česku neuspela so zámerom otvoriť v niektorých lokalitách povrchové lomy na ťažbu nerastov, skúsila to u nás. Pri obci Bartošova Lehôtka sa chystá ťažiť bentonit a zeolit.

Bentonit sa používa v stavebníctve pri výrobe izolačných materiálov a zeolit je vhodný ako prídavok do krmív a hnojív. Zatiaľ čo česká verejnosť ťažbu odmietla, Slovákom znečistenie životného prostredia v tomto prípade neprekáža.

Podľa starostu obce vraj bude práca a zárobky. Zárobky budú, ale predovšetkým pre majiteľa firmy, veď zásobu nerastov v okolí Bartošovej Lehôtky odborníci odhadujú na dvesto rokov ťažby. Čo tento projekt urobí s krajinou, zdá sa nikoho z miestnych netrápi.

Zatiaľ čo si v Bartošovej Lehôtke mädlia ruky, iba päť kilometrov odtiaľ - v Kremnici - sa ľudia búria proti obnoveniu ťažby zlata kanadskou spoločnosťou Touringen Gold. Definitívne rozhodnutie o kontroverznej ťažbe v Kremnici zatiaľ odložili. Je zrejmé, že zlatokopi sa len tak ľahko nevzdajú.

Za hrsť strieborných
Česi mali zacielené aj na rázovitú stredoslovenskú obec Poniky, kde sa nachádzajú ložiská neobyčajne kvalitného vápenca.

Povrchový lom by podľa úspešných odporcov projektu (ponické obecné zastupiteľstvo predbežne po protestoch ťažbu zamietlo) okrem turistického ruchu zničil aj vzácnu Ponickú jaskyňu a ďalšie krasové javy, nachádzajúce sa pod vápencovým masívom vrchu Drienok.

(Čo však podobný kameňolom napáchal napríklad v historickej obci Čachtice, nikoho netrápi. Aj tu sú v blízkosti ťažby krasové podzemné chodby a jaskyňa. Zaprášená príroda a záhrady a takmer spolovice ohlodaný kopec, pripomínajúci mesačnú krajinu, to sú sprievodné znaky dolovania.

O hluku a popraskaných múroch na domoch ani nehovoriac. Po nežnej revolúcii sa pár uvedomelých aktivistov z dediny pokúšalo dosiahnuť zrušenie kameňolomu, no neuspeli aj pre nepochopenie zo strany dedinčanov.

Sprivatizovaný „kopec" veselo prináša zisky novým majiteľom a devastácia prírody a životného prostredia nerušene pokračuje ďalej.)Novodobý biznis ohrozuje aj výrobu vzácnych tokajských vín. Pripravovanú ťažbu perlitu z vrchu nad obcou Bara odmieta i ministerstvo pôdohospodárstva. 

Nielen preto, že nadmerná prašnosť spojená s dobývaním nerastov má negatívny vplyv na vinohradnícku produkciu, ale ide aj o jedinečnú kultúrnu, prírodnú a historickú lokalitu.Slovensko už dlho bojuje o zapísanie Tokaja do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, čo by v prípade ťažby znamenalo koniec nádejí. 

Maďarsko, ktoré už má vinohradnícku oblasť Tokaj v kultúrnom dedičstve zapísanú, by tak získalo cennú jedinečnosť iba pre seba. Perlit môže dlhoročné slovenské snahy navždy pochovať pod nánosmi prachu.

Je zrejmé, že ochrana prírody, životného prostredia a zdravia závisí od zodpovedného prístupu politikov i občanov, konkrétnych ľudí, ich rozhľadenosti, ochoty seriózne zvažovať všetky za a proti. Iba tak sa dajú zachrániť krásy Slovenska aj pre budúce generácie.

Ľahostajnosť, hlúposť a mamona však u nás stále kvitnú. Nekontrolovateľné a neuvážené ťažobné eldorádo môže zo Slovenska urobiť - za hrsť strieborných - vydrancovanú krajinu bez budúcnosti.