Streda 28. február 2024

extra plus

Marec 2008

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Nebojme sa eura

S Františkom Palkom, štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR

Pavel Kapusta, Lenka Eremiášová

V médiách sa objavujú názory, že prijatie eura od 1. 1. 2009 je príliš odvážny krok, pretože naša ekonomika nie je naň pripravená. ČR plánuje vstup do eurozóny až desať rokov po nás, podobne ďalšie susedné postsocialistické krajiny. Čo vy na to?
Diskusie v médiách o vhodnosti alebo nevhodnosti prijatia eura ma dosť udivujú. Proces vstupu do eurozóny nie sú preteky medzi krajinami V4, nie je to ani o prestíži politikov, ani o nadbiehaní medzinárodným finančným inštitúciám. Predovšetkým ide o vytváranie predpokladov na to, aby mohla ešte výraznejšie rásť životná úroveň slovenských občanov. Naša ekonomika je proexportne orientovaná, preto tvrdenie, že posilňovanie koruny pomáha domácemu hospodárstvu, je ekonomickým nezmyslom. Napríklad kurzové výkyvy nepomáhajú životu podnikateľských subjektov. Náš export sa po zavedení eura stane viac konkurencieschopným, čo prinesie viac pracovných príležitostí, rast reálnych miezd a zvyšovanie životnej úrovne občanov. Nemôžeme si nahovárať, že naša ekonomika nie je závislá od obchodovania so svetom.

Hovoríte, že vstup do eurozóny nie sú preteky. Z krajín V4 však bude SR prvým štátom, ktorý zavedie euro. Prečo sa tak ponáhľame?
Dôvody sú dva: ekonomický a politický. Slovensko sa nezmieta v takých vnútropolitických problémoch ako Česká republika, kde bola vláda dlhodobo závislá od jedného alebo dvoch poslancov v parlamente. V Poľsku tiež nestabilita koalície vyústila do predčasných volieb. A vieme, aké nepokoje zažilo Maďarsko, kde je doteraz napätá situácia. Dôležité ekonomické rozhodnutia sa nemôžu prijímať v nestabilnom politickom prostredí. Vláda Roberta Fica a koalícia má v NR SR dostatočnú väčšinu na to, aby sa mohli prijímať dôležité ekonomické rozhodnutia vrátane zavedenia eura. Navyše Slovensko dosahuje najlepšie hospodárske výsledky z krajín V4. Pravdepodobne budeme vyňatí z procedúry nadnárodného deficitu, to znamená, že Európska komisia zhodnotí, že SR je schopná udržať deficit verejných financií tak, aby neprekročil tri percentá. Maďarsko, Poľsko i ČR sú v procedúre nadnárodného deficitu a nehovorí sa o tom, že budú z neho vyňatí ako my.

Po 1. januári budúceho roku stratíme nezávislú menovú politiku, ktorú teraz vykonáva NBS. Nie je to príliš veľké mínus?
Tieto úvahy patria skôr do akademických kruhov. V reálnom živote sa naša obchodná výmena uskutočňuje v eurách, a to nielen s krajinami eurozóny. V eurách obchodujeme aj s Čechmi, Maďarmi či Poliakmi. Nástroje centrálnej banky z hľadiska menovej politiky sú značne obmedzené a aj preto vstup do eurozóny prinesie nášmu hospodárstvu viac výhod ako nevýhod. Prijatím eura sa podľa prepočtov vytvorí predpoklad na približne 0,7-percentný rast HDP ročne.

Akými nástrojmi štát v rezorte financií disponuje, aby zabránil enormnému zvyšovaniu cien po zavedení eura a ďalším negatívnym vplyvom na občanov?
Dôležité je vytvoriť mechanizmy, aby producenti, obchodná sféra a obchodné reťazce neopodstatnene nezvyšovali ceny. NR SR prijala generálny zákon, zakazujúci, aby tieto subjekty svojvoľne narábali s cenami. Nad dodržiavaním zákona budú bdieť autority dohľadu a pomôcť by mal aj etický kódex, v ktorom sa významné spoločnosti zaviazali, že nebudú praktizovať umelú cenotvorbu. Pripravuje sa aj tzv. čierna listina podnikateľov zneužívajúcich vstup SR do eurozóny na svoje obohacovanie. Rovnako je dôležité, aby neprišlo k zvyšovaniu miery inflácie. To si vyžaduje pokračovanie súčasnej fiškálnej politiky vlády. Znižujeme verejný dlh, ktorý dnes dosahuje 30 percent HDP, hoci maastrichtské kritériá pripúšťajú až 60 percent.

Hrozí po vstupe do eurozóny znehodnotenie úspor občanov?
Toho sa netreba obávať. Slovenská koruna je nadviazaná na euro a kopíruje jeho vývoj. Hodnota úspor sa preráta na základe konverzného kurzu, ktorý sa stanoví v polovici tohto roka. Dovtedy nie je možné špekulovať, aký bude.

Ako sa prechod na euro dotkne občanov, splácajúcich bankové úvery, hypotéky, lízing?
Nepríde k zmene, iba k prerátaniu výšky splátok podľa konverzného kurzu.

Čo by sa stalo, keby SR 1. 1. 2009 euro neprijala?
Zahraničné trhy prechovávajú k Slovensku dôveru a očakávajú, že 1. 1. 2009 vstúpi do eurozóny. V máji 2007 sme vydali emisiu dlhopisov na zahraničných trhoch za miliardu eur - po prvý raz s nulovou rizikovou prirážkou. Inak povedané, investori nám pripísali riziko nula, čo sa vo vyšehradskej štvorke nepodarilo nikomu. Dosiahli sme také ekonomické parametre ako niektoré krajiny v eurozóne. Odkladanie termínu prijatia eura by znamenalo sklamanie na zahraničných trhoch. Zhoršili by sa podmienky získavania zdrojov na prefinancovanie verejného dlhu emisiou zahraničných dlhopisov. To by zasa spôsobilo vyššie výdavky na obsluhu štátneho dlhu, čo by odčerpalo peniaze prúdiace do vedy, vzdelania a podobne.

Fotografia:

František Palko sa narodil 5.8.1972. Vyštudoval ekonomiku zahraničného obchodu na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pôsobil na Burze cenných papierov ako tlačový tajomník a šéfredaktor mesačníka Burza, neskôr v NBS a v roku 1999 nastúpil na Ministerstvo financií SR, kde prešiel viacerými pozíciami. Od roku 2006 je štátnym tajomníkom ministerstva financií SR nominovaným SNS.