Streda 28. február 2024

extra plus

Marec 2008

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Novodobá mníchovská zrada

Nezávislé Kosovo je rajom mafie, drog a zbraní

Martin Petranka

Dva milióny obyvateľov, päťdesiatpercentná nezamestnanosť, kvitnúci čierny trh, korupcia, nepotizmus, dobre organizovaná mafia siahajúca na najvyššie politické miesta, obchod s drogami, zbraňami a ľuďmi - to je Kosovo s prevahou albánskeho obyvateľstva, násilne vyhlásený štát, ktorý sa chce etablovať na novej mape sveta na úkor Srbska. Zdá sa, že európskym vládnym elitám, ktoré vznik nezávislého Kosova podporili, neprekáža, že Albánci už jeden štát majú.

V nedeľu 17. februára vyhlásili kosovskí Albánci za zjavnej asistencie USA južnú srbskú provinciu Kosovo za vlastný samostatný štát a celkom proti logike dejín proklamovali, že na tento okamih čakali dvetisíc rokov! Pritom z dejín je známe, že od konca 12. storočia patrila táto vtedy etnicky čistá srbská oblasť k Srbsku. Albánskemu obyvateľstvu, prenasledovanému Turkami, tu dovolili uchýliť sa až neskôr.

Ústretová federatívna Juhoslávia
Juhoslovanská ústava z roku 1974 zaručovala Kosovu širokú autonómiu s vlastnou ústavou, parlamentom a vládou, s právom uzatvárať medzinárodné zmluvy. Po smrti juhoslovanského prezidenta Josipa Broza Tita v roku 1981 vypukli v Kosove nepokoje, keď kosovskí Albánci požadovali, aby provincia dostala štatút republiky v rámci Juhoslávie.

V roku 1989 Belehrad vyhlásil po vlne štrajkov a demonštrácií v Kosove výnimočný stav a začal rušiť autonómne práva Albáncov. Vo februári 1996 nelegálna Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK) po prvý raz na seba upozornila násilnými útokmi.

Belehrad situáciu riešil pomocou armády. V marci 1999 USA a NATO pod zámienkou ochrany práv Albáncov zaútočilo na Juhosláviu. Po skončení agresie bolo Kosovo pod medzinárodnou správou OSN.

Uprostred februára tohto roka sa odohral akt jednostranného vyhlásenia nezávislosti provincie od Srbska bez súhlasu materského štátu. Ide o veľmi nebezpečný precedens pre všetky európske i ďalšie štáty sveta, územie ktorých obýva aj inonárodná populácia.

Príkladom je úsilie španielskych Baskov vytvoriť vlastný štát na severe Španielska. Prípad Kosova ponúka návod na takéto odtrhnutie, a tak v bližšej či vzdialenejšie budúcnosti môžeme vo svete právom očakávať vlnu pokusov vzniku podobných malých etnických štátov.

Aj preto je Španielsko jednou z krajín, ktorá sa jednoznačne postavila proti nezávislosti Kosova a nový štát diplomaticky neuznala. Aj Cyprus zažil podobný prípad na vlastnej koži, keď Turci na severe ostrova násilím vyhlásili Severocyperskú tureckú republiku. Tú však dodnes okrem Turecka diplomaticky neuznal nijaký iný štát.

Slovensko je tiež proti samostatnému Kosovu, pretože máme negatívnu skúsenosť s agresívnou iredentistickou politikou Strany maďarskej koalície a jej čoraz evidentnejšie snahy o budúce územné odtrhnutie južného Slovenska. Rovnaké nebezpečenstvo hrozí Rumunsku, kde takisto žije početná národnostná menšina.

Tak ako je v otázke Kosova nejednotná Európska únia, nejednotnou zostáva aj Bezpečnostná rada OSN. Po vyhlásení kosovskej nezávislosti sa 17. februára v neskorých nočných hodinách uskutočnilo mimoriadne zasadanie Bezpečnostnej rady bez jednoznačného výsledku.

Stretnutie sa konalo na žiadosť srbského spojenca - Ruskej federácie, podľa ktorej deklarácia nezávislosti porušuje suverenitu Srbskej republiky, a preto ju žiadalo vyhlásiť za neplatnú. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý 15-člennú radu na ruskú žiadosť zvolal, ostáva v tejto háklivej otázke skľučujúco bezradný.

Prečítal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že misia OSN v Kosove bude aj naďalej považovať rezolúciu OSN 1244 za legálny rámec pre svoj mandát. Táto rezolúcia umiestnila do Kosova misiu OSN a mierové jednotky NATO (KFOR) a dala spornej provincii značnú autonómiu pod srbskou suverenitou. Pritom dominantnou snahou Ruska je dodržať najmä posledne menovaný bod, teda podriadenosť Belehradu.

Nový záchytný bod USA na Balkáne
Za všetkým treba vidieť snahu Washingtonu o dominanciu na strategickom Balkáne, keď USA majú svoje základne už aj v Rumunsku a Bulharsku. Bolo treba skrotiť hrdé starobylé Srbsko, označované za hlavnú krajinu Balkánu. Zbaviť ho Kosova sa Spojeným štátom javilo ako vhodná zámienka na vojenský prienik do tejto oblasti.

Ostatné svetové mocnosti dali ruky od celého problému preč, lebo chceli mať „pokoj", rovnako ako to bolo v roku 1939, keď sa Hitler zmocnil českých Sudet. Vzápätí nasledovala druhá svetová vojna.

Je paradoxné, že v Kosove, ktoré vyhlásilo nezávislosť najmä z požehnania Washingtonu, majú isté kruhy priame väzby na Američanmi takú nenávidenú al-Káidu - všeobecne známy fakt potvrdil aj kanadský generál McKenzie po svojom pobyte v oblasti.

Mimochodom, skupinu bojovníkov prepojenú s najnebezpečnejšou teroristickou organizáciou sveta odhalili aj v blízkej Bosne. Podľa Českej televízie Kosovo ovláda jedna z najkrutejších mafií na svete, previazaná s najvyššími politickými špičkami, najmä s premiérom Hashimom Thacim, ktorý vyhlásil nezávislosť.

Kosovo je bránou pre drogy, ktoré tadiaľ plynú do Európy z Ázie. Opačným smerom zasa prosperuje obchod so zbraňami. Prekvitajúca korupcia a vplyv všadeprítomných zločineckých gangov spôsobujú Kosovu veľké problémy.

Zatiaľ čo vyhlásenie nezávislosti kosovskí Albánci divoko oslavovali, kosovskí Srbi reagovali ostrými demonštráciami s mottom, že provinciu si nedajú. Prvým krokom srbského parlamentu bolo jednomyseľné anulovanie vyhlásenia kosovskej nezávislosti.

V Belehrade vyše 200-tisíc rozvášnených demonštrantov zaútočilo na americkú ambasádu a podpálili ju. Srbi akúkoľvek nezávislosť Kosova odmietajú a zostáva pre nich neoddeliteľnou súčasťou ich krajiny. Demonštrácie sa udiali aj na srbsko-kosovských hraniciach.

Diskutuje sa aj o tom, že sever Kosova, ktorý ohraničuje rieka Ibar, kde žije iba srbské obyvateľstvo, si vytvorí vlastné inštitúcie vrátane parlamentu a stane sa súčasťou Srbska. Rieka Ibar by tak rozdelila nielen najväčšie mesto tejto oblasti - Kosovskú Mitrovicu, ale aj celé Kosovo.

Fotografia:

Násilné odtrhnutie Kosova od Srbska vyhnalo desaťtisíce Srbov do ulíc. Nápis na transparentoch hlása: Kosovo je Srbsko.