Streda 28. február 2024

extra plus

Marec 2008

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Euroskeptik prezidentom

Václav Klaus bude prezidentom ČR ďalších päť rokov

Pavol David

Polarizovaná česká politická scéna je, zdá sa, nezmieriteľná. Aj o svojho prezidentského kandidáta bojovala v nedávnych prezidentských voľbách ako o život.

Aj dovtedy spriatelené politické strany sa počas dvojtýždňového volebného maratónu pohádali a používali nekorektné prostriedky. Hlavným jablkom sváru pri voľbe novej či staronovej hlavy štátu medzi Poslaneckou snemovňou a Senátom bol spor o to, či sa voľba udeje tajným, alebo verejným hlasovaním.

Vládna ODS, ktorá nominovala za svojho kandidáta zakladateľa a bývalého lídra strany Václava Klausa, bola spočiatku za tajnú voľbu (nakoniec bola voľba verejná), kým ČSSD s česko-americkým kandidátom Janom Švejnarom preferovala voľbu verejnú. K nim sa pridali aj zelení a ľudovci (KDU-ČSL). KSČM preferovala Švejnara.

Tesne, ale predsa
Doterajší prezident Václav Klaus mal pred senátormi a poslancami výhodu, že bol dostatočne známy z predchádzajúceho päťročného prezidentského obdobia, známy bol štýl jeho politiky, kým Jan Švejnar musel v debatách pred poslancami oveľa viac presviedčať o svojich prednostiach. 

To však napokon malo iba malý význam, pretože jednotlivé voličské tábory pevne stáli za svojimi kandidátmi a pre ich zvolenie boli ochotné urobiť čokoľvek, čo napokon viedlo k dehonestácii voľby hlavy štátu, ktorá má za úlohu navonok dôstojne reprezentovať republiku doma i vo svete.

Klaus v prejave pred volebným aktom označil svoje uplynulé roky na Hrade za „obdobie relatívne uspokojivého vývoja" so silným ekonomickým rastom a vstupom krajiny do EÚ. Poslancom povedal, že jeho druhé funkčné obdobie zabezpečí kontinuitu a nik by od neho nemal čakať prekvapenia.

Na adresu svojho vyzývateľa J. Švejnara, vzhľadom na to, že zatiaľ nepôsobil vo veľkej politike, povedal: „Nemali by sme začínať od nuly." Švejnar svoju kandidatúru na post hlavy štátu prezentoval heslom Česká republika bez bariér.

Tvrdil, že politika by mala byť predovšetkým o službe, a podľa neho je sklamaním, že pre veľký počet českých občanov sa politika vždy spája s osobným prospechom.

Švejnar za zúčastnil aj na mítingoch s občanmi, napriek tomu podľa prieskumu verejnej mienky za prezidenta chcelo až 57 percent Čechov Klausa - Švejnarovi vyjadrilo podporu zvyšných 43 percent.

V parlamente mal Klaus podporu všetkých 81 poslancov a 41 senátorov ODS, ktorej je stále čestným predsedom. K zvoleniu mu tak chýbalo 19 hlasov, ale napokon sa aj tie našli. 

Švejnara podporovali celé poslanecké kluby ČSSD a Strany zelených, ako aj väčšina nezávislých senátorov. Klaus prešiel voľbou prezidenta síce tesne - získal 141 hlasov, čo mu však zabezpečilo ďalších päť rokov v prezidentskom kresle, ktoré si mimoriadne obľúbil.

Komunisti jazýčkom na váhach
Najväčší súboj zviedli Klaus a Švejnar o hlasy komunistov. Zrejme preto sa téma vyrovnania s komunistickou minulosťou stala jednou z hlavných tém prezidentského súboja.

Obaja kandidáti sa predbiehali vo vyjadreniach v prospech tejto strany, ktorá dovtedy stála na úplnom okraji českej politickej scény a nik s ňou nechcel spolupracovať. „Je to potrebné oddeľovať. KSČM na konci roku 2007 nepredstavuje to, čo sme tu zažívali plných štyridsať rokov," vyhlásil Klaus.

Švejnar povedal, že aj hlasy komunistov sú legitímne. Napokon, v prvej voľbe sa komunisti priklonili k Švejnarovi, ale vynútili si od neho sľub, že v prípade zvolenia sa vzdá amerického občianstva.

V druhom kole prezidentských volieb však komunisti už špekulovali a predstavili tretieho kandidáta, europoslankyňu Janu Bobošíkovú, čím dopomohli k volebnému víťazstvu Klausa.

Bobošíková je známa ako dôrazná kritička EÚ a radaru USA na českom území. Klaus si skutočne na českej politickej scéne vybudoval dobrý kredit a v porovnaní s jeho voľbou pred piatimi rokmi, keď ho zvolili až na deviaty raz, pri tejto voľbe to bolo na šiesty pokus.

Pravda, voľby v roku 2003 boli na rozdiel od terajších tajné, je však verejným tajomstvom, že vtedy ho podporili práve komunisti. Ich 26 poslancov teraz v treťom kole druhej voľby nehlasovalo vôbec.

Pre českých politikov je nedávny súboj o pražský Hrad s jeho nedôstojnými peripetiami poučením, že noblesnejšia a transparentnejšia je priama voľba hlavy štátu občanmi. Počas volieb poslanci dostávali výhražné esemesky, zásielky s nábojnicami či pušným prachom.

Napriek tomu staronový prezident po svojom víťazstve ocenil údajne dôstojný priebeh volieb. V každom prípade je po nich a odteraz budú v súvislosti s Klausom: napríklad ako bude známy euroskeptik účinkovať vo funkcii hlavy štátu počas prvého polroku 2009, keď bude Česká republika predsedajúcou krajinou EÚ...