Štvrtok 29. február 2024

extra plus

Marec 2008

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Život nad pomery

Americká stredná trieda prestáva zvládať ekonomickú situáciu

Práve nastal rok, v ktorom sa volí prezident, a americká ekonomika je na pokraji recesie. Preto nikoho neprekvapuje, že sa Washington snaží predísť kríze.Prezident George W. Bush predložil návrh na balíček ekonomických stimulov v hodnote 150 miliárd dolárov a všetci poprední kandidáti na prezidenta navrhujú podobné opatrenia vrátane daňových úľav a zníženia úrokových sadzieb pre strednú triedu a zvýšenie nákladov na infraštruktúru.

Nijaké z týchto opatrení však bohvieako nepomôže, pretože nijako nerieši zásadné obavy amerických voličov. Problém totiž nespočíva len v spomalení ekonomiky. Siaha hlbšie a presahuje hospodársky cyklus.

Dvojitý príjem, nijaký sex
Americká stredná trieda už vyčerpala všetky mechanizmy, ktoré využívala vyše troch desaťročí na to, aby vyžila z priemerných platov, ktoré vzhľadom na infláciu v porovnaní s priemerom v roku 1970 nie sú vyššie.

V skutočnosti dnes muži zarábajú menej ako predtým; príjem 30-ročného muža je o 12 percent nižší ako príjem jeho vrstovníka pred tromi desaťročiami.

Americká stredná trieda dlho žila nad pomery bez ohľadu na svoje platobné možnosti. Životný štýl strednej triedy prekvital, aj keď priemerná mzda nestúpala. Toto obdobie sa pomaly končí a Američania začínajú pociťovať jeho dôsledky.

Prvým opatrením na zvládnutie situácie bol nárast zamestnanosti žien. Percento zamestnaných žien - matiek s deťmi v školskom veku sa od roku 1970 takmer zdvojnásobilo, z 38 percent na takmer 70.

Niektorí rodičia sú dokonca nútení praktizovať 24-hodinové striedanie, keď sa jeden rodič venuje deťom, zatiaľ čo druhý pracuje. Takým rodinám sa hovorí „Dins", čo je skratka „double income, no sex" (dvojitý príjem, nijaký sex).

Najkrajnejšiu hranicu počtu zamestnaných matiek už USA dosiahli. Ako ďalej? Keď už rodiny nemôžu drieť viac, začnú drieť dlhšie. Priemerný Američan dnes ročne pracuje o dva týždne dlhšie ako pred tridsiatimi rokmi.

V porovnaní s ktoroukoľvek inou rozvinutou krajinou sú Američania nefalšovanými workoholikmi, pretože pracujú o 350 hodín ročne viac ako ktorýkoľvek iný priemerný Európan, dokonca dlhšie ako neobyčajne pracovití Japonci. Aj tu však existuje hranica.

S pokračujúcim rastom ekonomickej núdze si Američania začali požičiavať, a to enormne. S rýchlym rastom cien nehnuteľností v 90. rokoch a ešte rýchlejším rastom cien v rokoch 2002 až 2006 vďaka hypotekárnym úverom premenili svoje domovy na pokladničky.

Američania získavajú z druhotných hypoték a refinancovaním štvrťročne takmer 250 miliárd dolárov, čo predstavuje takmer 10 percent čistého príjmu.

Platobné karty priam padajú z neba, a tak doma pribúdajú plazmové televízory, nové domáce spotrebiče a dovolenky. Hodnota dolára je umelo udržiavaná, pretože pre zahraničie je to stále rezervná mena, aj keď sa krajina potápa do stále väčšieho dlhu a od ostatného sveta prijíma lacný tovar a služby.

Profitujú len najbohatší
Ani toto však nepotrvá večne. Obdobie ľahko získaných peňazí sa skončilo. So spľasnutím nafúknutých cien domov vyschnú aj hypotéky. Podľa nedávnej Moodyho správy vzrástli v poslednom desaťročí najviac dlhy z nesplácaných hypoték.

Hneď po nich nasledujú nesplatené dlhy na automobily a kreditné karty. Bankroty jednotlivcov vzrástli v prvom polroku 2007 o 48 percent, v druhom polroku pravdepodobne ešte viac, čo predstavuje vlnu nesplácaných dlhov zákazníckych pôžičiek.

A keďže sa zahraničie začalo zbavovať dolára, nebudú už mať ďalej prístup k lacnému zahraničnému tovaru a službám. Stručne povedané, starosti obchádzajúce americkú strednú triedu nie sú výsledkom len súčasného ekonomického spomalenia rastu.

Problém vznikol už začiatkom sedemdesiatych rokov. Prezidentskí kandidáti usilujúci sa o účinné riešenie tejto situácie budú musieť premýšľať o iných spôsoboch ako o zachraňovaní veriteľov a dlžníkov alebo podnecovaní ekonomiky daňovými úľavami a rastom utrácania.

Väčšina Američanov v technicky vysoko vyspelej globálnej ekonomike, ktorá sa vynorila pred tridsiatimi rokmi, stále bohvieako neprosperuje. Takmer všetky výhody ekonomického rastu odvtedy plynú len malej skupinke ľudí na najvyšších spoločenských priečkach.

Robert Reich, bývalý minister práce USA, profesor University of California, Berkley, www.informationclearinghouse.info, USA
(Titulok a medzititulky redakcia)